Už od malička ma fascinuje história a nebyť mojej lenivosti a strachu, tak je dnes zo mňa dejepisárka, ktorá to pubertom nedaruje a trápi ich s významnými dátumami (*bitka pri Moháči, nevieš? Dnes je to za 5!) 😬 Na históriu som nezanevrela a pikošky z nej si užívam a rada si nimi pumpujem mozog. Keď som v balíčku s knižkami zbadala novinku od vydavateľstva mamaš Dejiny sú mega, tak moje srdce doslova zaplesalo 😻 Toto bola trefa do čierneho.
To, že v každom zloduchovi vraj drieme kúsok dobra ste už určite počuli a zamysleli sa nad tým. Dodáva to životu istú dávku rozprávkovosti a hlavne nádeje, že nemôže byť všetko úplne čierne. Čo ale, ak si túto otázku obrátime? Je aj v dobrom človeku temnota? Taká spiaca, neprebudená, schovaná hlboko hlboko vo vnútri... Zloba, ktorú dokáže zobudiť len niečo, čo je temnejšie. Vražedná temnota... ehm, NAKA schovaj baranidlo, nejdem nikoho riťuálne vraždiť 😁 Iba som sa zamyslela (nebolelo to, som múdre dievča) a týmto mierne psychopatickým úvodom vás snád úplne neodradím od čítania nasledujúcich riadkov.
Retellingy gréckych bájí sa už na knižnom trhu pomerne slušne udomácnili. Čo však tomuto "trendu" dodáva to pravé čaro a sladkú príchuť inakosti je to, že sa autorky a autori väčšinou vo svojich dielach zameriavajú skôr na tie menej známe postavy z gréckej mytológie alebo estrogén porazí testosterón a tak bájnym mužským hrdinom dajú na frak hrdinky ženské. Nemenej odvážne, nemenej krásne a šikovné.
Štýl Jennifer Saint mi ulahodil už pri jej predošlých dvoch vydaných knihách - Ariadne a Elektre. Autorka dokáže krásne narábať s jazykom diela a prostredníctvom poetických a ľúbivých popisov vám dokonale vykreslí priestor a dobu, kedy boli smrteľníci hračkami bohov a kedy svet ovládli bájni hrdinovia a výpravy za slávou a uznaním.
Pravých knihomoľov bez pochýb poteší, ak sa objaví kniha, kde sa mieša láska ku knihám, záhada, odvolávky na známe knižné diela a ich autorov a v neposlednom rade aj zaujímavá zápletka a jemne romantická linka. Kniha Stratené kníhkupectvo sľubovala práve takýto lákavý mix. Navyše autorka stavila aj na kartu, s ktorou mala minimálne u mňa vopred vyhraté. Príbeh vsadila do prostredia írskeho Dublinu, ktorý je už sám o sebe veľkým lákadlom z hľadiska atmosféry, ktorá knihomoľom gaučového typu sadne ako riť na šerbeľ. Dážď a hmla = ideálne počasie na čítanie!
Molly - hlavnú hrdinku zo série Chyžná od Nity Prose som si za ten krátky čas veľmi obľúbila. Keď teda Tatran prišiel s novinkou Záhada vianočného imela, tak som neváhala.
Samozrejme, Taňko nečíta anotáciu a ani počty strán a tak ma prekvapilo, že mi prišla tenučká "modlitebná" knižočka. Zároveň ma tento fakt aj potešil, lebo sa ku mne priplichtila práve v čase, keď som v práci začala stanovať 😓 Nie z plezíru alebo prehnanej lásky ku kempovaniu, ale vďaka skúškovému obdobiu. Takéto drobné rozptýlenie mi teda padlo vhod. Tešila som sa na novú záhadu, ktorej Molly opäť raz príde na kĺb. Táto jednohubka však nie je súčasťou série - skôr mi prišla ako dodatkové čítanie, ktoré mohlo byť kľudne aj len ako dlhšia dodatková kapitola.
Nerada sa púšťam do nových krimi sérií a už vôbec, ak nezačínam od prvej časti. Mám potom pocit, že mi uniká vývoj postáv a že sa s nimi neviem zžiť. Aj v prípade Temných sekúnd - v poradí 6. časti série s krycím názvom "Inšpektor Sejer" som sa obávala, či mi práve táto rovina príbehu nebude chýbať. Pri sériách totiž potrebujem cítiť istú chémiu s vyšetrovateľmi... Dokázala ma napriek mojim počiatočným obávam kniha z pera kráľovnej nórskej detektívky presvedčiť?
Obyčajne si knižné novinky vyberám pocitovo. Ak si však nie som istá, tak nakuknem do anotácie, ktorá je pri mojej nerozhodnosti jedinou možnosťou a odrazovým mostíkom. V prípade knižného debutu slovenskej autorky Zuzany Nomilnerovej - Katovo objatie som sa nechala zlomiť až anotáciou, lebo na prvý pohľad ma kniha až tak nezaujala. Malo moje podvedomie správny ciťák, ak si knihu nevybralo hneď alebo som sa vďakabohu sekla a ciťák má hodinovú výpoveď?
Carsten Henn sa už v mojom pomyselnom zozname autorov zapísal ako ten, ktorý píše knižky z kategórie pohladenie pre dušu. Podozrievam vydavateľstvo Tatran, že ma má načipovanú a sleduje moje emočné výkyvy, lebo knihy od tohto autora a od Lisy Aisato a Maje Lunde vychádzajú vždy v čase, keď moja duša potrebuje trošku zahriať, povzbudiť, pohladiť a postískať.
Priaznivcom gréckej mytológie určite neušla novinka Aténino dieťa, ktorá dá sa povedať zaklincovala knižné leto vo vydavateľstve Grada. Ide o veľmi útlu a možno na prvý pohľad nenápadnú knižku z kategórie retellingov gréckych mýtov - prvej časti z trilógie od britskej spisovateľky Hannah Lynn. Autorka ako po prvom siahla po legendárnom príbehu o Medúze. Upozorňujem, že možno skĺzam k spoilerom - hlavne, čo sa štruktúry príbehu týka.
Lee McKenzie si budú určite viacerí F1 ultras pamätať najmä z jej ikonických rozhovorov z paddocku, ktoré sa stali virálnymi. Neokúňala sa a "podkúrila" viacerým zvučným esám kráľovnej motošportu alebo spolu s respondentom za mikrofónom rozosmiala fanúšikov. Známe sú predovšetkým jej podpichovačky s huncútom Sebastianom Vettelom či vyjadrenia horúcich hláv - Hamiltona, Alonsa či Verstappena, ku ktorým sa dostala vďaka tomu, že bola "v prvej línii". V úvodnej časti knihy nás táto sympatická redaktorka zoznámi so svetom F1, svojimi začiatkami i prácou, počas ktorej sa zrodil medzi ňou a viacerými jazdcami nielen rešpekt, ale aj pekné a trvácne priateľstvá.
Letné romance sú počas horúceho leta a dovoleniek must have vo vašej oddychovej výbave. Väčšinou v tomto období volím iba jednu knihu z tohto žánru. Ak už dve, tak s väčším časovým odstupom, aby som sa nepresýtila. V tomto prípade som však urobila výnimku a Lastovičie leto robilo v cestovnej taške spoločnosť Každému ďalšiemu letu a prečítala som ich v poradí jednu za druhou.
Váľať sa na pláži alebo pri bazéne a nevyužiť leňošenie pri vode na čítanie letných romancí by bol hriech. Aj keď toto nie je práve môj number 1 žáner, tak kniha Každé ďalšie leto na mňa vyskakovala z viacerých strán už odvtedy, čo vyšla v slovenskom preklade. A tak si romantické hoviadko môjho kalibru pribalilo do cestovky práve túto knihu. A čuduj sa svete, dudranie sa nekonalo 👽
Táto kniha je síce autorkiným literárnym debutom, no tento fakt som nijak výrazne nepociťovala. Príbeh vás správne naladí na letné radovánky a zabudnete pri ňom pindať na otravnú bzučiacu háveď či teploty, pri ktorých premýšľate a konšpirujete, že sa meníte na ťavu alebo púštny kvet. Ale pozor, možno vás naláka aj na letné romániky a drinky, tak pozor na zapálené lýtka či faraónovu pomstu 👀 Autorka siahla po mimoriadne obľúbenom koncepte s dvoma dejovými linkami, ktoré sa navzájom dopĺňali a na konci všetko pekne zaklaplo. Telenovelovými intrigami vycvičené harcovníčky alebo ľapče určite vyňuchajú okolo čoho sa bude odvíjať celá zápletka a kde je pes zakopaný, no ani to nebude prekážkou. Núdza nebola ani o zopár "žhavých" scénok.
S trilerom o spánku som sa dosiaľ stretla len raz. Bol to samozrejme Fitzek a jeho kniha Námesačný. V tomto prípade však neprišla satisfakcia a knihu som ofrflala a zaradila medzi najslabšie, ktoré som od Fitzeka prečítala. Preto, keď som zbadala v ponuke Grady novinku Anna O., tak som si povedala, že snáď to nebolo v téme a že skúsim opäť dať šancu spojeniu triler a spánok. Prebudí (doktor) Prince Šípovú Ruženku?
Už len fakt, že som si vybrala knihu v češtine, aj keď triler a krimi čítam v českom jazyku rýchlosťou chromého slimáka namazaného chemoprenom poukazuje, že Taňko bolo namotivované... A možno aj premotivované 😆 Úvod knihy mal totiž totožné tempo a rozbiehal sa asi tak ako korporátny zamestnanec po celozávodnej dovolenke. Neskôr sa príbeh aj vďaka krimi vsuvke pohol a začal mať iný nádych - naliehavejší, akčnejší, zamotanejší a tajomnejší.
Viem, že mnohým ešte stále príde zvláštne, ak poviem, že som fanúšikom detektívok a true crime dokumentov či kriminálok. Akoby to automaticky znamenalo, že mám v mrazničke niekoho rozštvrteného (kurča nerátame, ok?) alebo že som si zo záhradky urobila súkromný cintorín papuľnatých manželov (nemám záhradku, ani manželov, tak klíďo píďo). Pravda je však inde - som fanúšikom psychológie a kriminalistiky. True crime dokumenty som dávnejšie často sledovala na kanáli ID, dokým mi záhadne nezmizol z ponuky - Orange nevieš o tom niečo? 🤔 No knihu z tohto súdka som čítala asi prvýkrát.
O prípade Shelly Knotekovej som až doteraz nepočula. Základ som sa dozvedela len z obálky knihy Ak to niekomu povieš a z jej anotácie. Pre istotu som si žiadne info pred čítaním a ani počas nevyhľadávala a tak som sa do príbehu ponorila s čistou hlavou.
Tvorbu Frankieho Kozmona už dôverne poznám. Detektívky s Wolfom k nemu patria ako lopatka ku krtkovi a vždy sa teším na najnovšie zvieratko v jeho krimi ZOO. Tentokrát však autor prišiel s niečím žánrovo úplne odlišným od jeho predošlej tvorby. Váhala som, no nakoniec náhoda rozhodla a knihu som si prečítala.
Stará pinterestová múdrosť hovorí: "Priateľ je človek, ktorému keď povieš - zabil som niekoho, odpovie - kam ho zakopeme?". Názov Záhrada tajomstiev vo mne evokoval práve túto pripovidku o dvojnohom záhradnom hnojive prípadne o zabudnutom zakopanom poklade predkov. Na našom sade sa však vraj skrýva len dedova výročná slivovica (skutočný príbeh) 👀 Dosť však bolo omáčok! Erica James si pre čitateľov prichystala niečo iné a našťastie boli jej myšlienky menej bláznivé a mešuge ako tie moje.
Predchádzajúcu knihu autorky, ktorá vyšla v Tatrane minulý rok som skoro prehliadla a podobne tomu bolo aj pri Záhrade tajomstiev. Dobre ale, že som nakoniec podľahla pokušeniu. Matky a dcéry sa mi páčili a Záhrada bola ešte lepšia a príbeh ako taký má potenciál "sadnúť" viacerým čitateľom. Hlavne tým, ktorí majú radi mix tém, viacero dejových liniek a ktorí si obľúbili štýl à la Lucinda Riley len s trochu diétnejšími opismi.
Aj keď mojou mantrou pri kriminálkach je už nenačať novú sériu, tak aj majster tesár sa občas utne a potom márne plačem, že mám pamäť s výdržou čínskeho šmejdu. Hoci Väznená nie je pilotnou časťou, tak to, že ide o sériu by som si ani nevšimla, pokiaľ by to nebolo uvedené na obálke 👀 Áno, všímavosť určite nepatrí medzi prednosti, ktoré vypichnem v CV 💁 Autorka Karin Slaughter na našom knižnom trhu nie je neznámou - pred pár rokmi vyšli dve jej knihy (rovnako ako aj táto) vo vydavateľstve Aktuell. Nakoľko je Väznená žičlivo vykŕmená knižná kráska, tak mi jej čítanie zabralo viac času.
V tejto kriminálke sa do stretu dostáva hneď niekoľko tém - temná minulosť, zneužívanie, vraždy, drogy, znásilnenia, špinavý biznis či sila konexií a vďačných známostí. Vyšetrovateľ Will Trent sa ocitá na mieste činu - stavenisku nočného klubu, ktoré sa však stalo rajom pre tajné nočné radovánky, drogovým doupě, hotelom pre bezdomovcov a najnovšie aj miestom činu. Obeťou je bývalý policajt, ktorý rozhodne nie je čistý ako vydenzifikovaná paprča počas korony a ktorý sa po vyhadzove z polície sám vydal cestou kriminálnika a výpalníka. Na mieste činu sa však nachádza viac krvi než po orgiách Báthoryčky a Vlada Napichovača a tak aj armáda vysokotlakových čističov tu bude mať čo robiť. Navyše je do prípadu osobne zainteresovaný aj samotný Will Trent a aj tu je menovateľom jeho minulosť. Jeho manželka Angie, ktorá sa do jeho života vracia stále "príjemným" entrée zrovnateľným s účinkami žinčice, spláchnutím vlnou tsunami alebo poláskaním od žraločích zúbkov.
👀☠️ Veríte na kliatby či povery? Máte pocit, že vlastníte nejaký prekliaty predmet? 🧟♂️👻
Ak patríte k ľuďom, ktorí pri promenáde čiernej mačky z jednej strany cesty na druhú spustia lavínu spľuvancov, pri rozbití zrkadla chytajú amok alebo ktorí jednoducho veria na povery, ducharinu, pomstychtivé múmie či krvilačné hororové bábiky, tak zbystrite pozornosť. Knihu Prekliate artefakty si určite nenechajte ujsť. Neochráni vás síce pre prekliatím a poverčivosťou, ale určite v nej nájdete niečo, čo vás zaujme a čo vám možno ešte viac znepriechodní prdel pred zastrúhaným vlasom, keď vás opantá strach a divný pocit.
Keď sa povie young adult tak je na 99% isté, že tento žáner obídem. Nie je to tým, že som knižný snob, no skôr sa už považujem za starú vraždu, ktorá nespadá pod vekovú kategóriu, pre ktorú je YA literatúra primárne určená. Dešifrovať jazyk puberťákov je pre mňa skoro tak náročné ako pre prekladateľa bez ujmy rozlúsknuť monológ nášho kapitána. Sú však isté prvky, ktoré ma dokážu vlákať "do pasce" a nehľadieť pritom na vekové určenie. Čo ma zlákalo pri Belladonne?
Nie je tajomstvom, že Chris Carter sa v mojom pomyselnom rebríčku autorov krimi a trilerov vyhrieva na špici. Ak vidím, že v slovenskom preklade (áno, viem, že naši českí bratia prekladajú rýchlejšie) vychádza ďalšia časť, tak je veľkááá radosť vo mne 😁 Aj keď je moja pamäť na postavy v sériách skoro totožná s pamäťou akváriovej rybičky alebo starej dobrej diskety 😎 Pár mesiacov dozadu vyšla už v poradí siedma časť série s vyšetrovateľom Robertom Hunterom. Tentokrát s mrazivým názvom "Ja som smrť".
Kniha Pomocníčka sa tu krátko po jej vydaní a po lavíne veľmi priaznivých recenzií objavovala častejšie ako jamky na bilboardoch a tak sa niet čo čudovať, že ani ja som nedokázala odolať jej sladkému mámeniu. Aby som však nezlízla všetku smotanu, tak za to, že som si ju vôbec prečítala pripisujem plusové body mojej kolegynke, ktorá mi ju darovala na narodeniny a @kolacita, ktorá mi pripomenula, že Pomocníčka si už dlho hovie na polici a že z nej treba odfúknuť prach a zbaviť ju "knižnej počestnosti". Dali sme si viac-menej spoločné čítanie, no slimák Taňko ju nielenže dočítal neskôr, ale ju aj neskôr hodnotím. V exekučnom kniho-hodnotiacom zozname knižného interpolu svietim určite úplne hore ako VÍ-ŤAZ 👹
