Márne klipkáte očami, pretierate si karpiny a štipkáte sa do rúčky - chyba nie je vo vašom prijímači. Áno, opäť som siahla po knihe, ktorá je primárne určená pre kategóriu pubert aj keď ja som číselne už pubert na druhú 😁 Nebolo za tým pohladkané ego od predavačky v Tescu, ktorá si odo mňa mesiac a pol dozadu pýtala pri kúpe vína občianku a ani knižkochvatacia fúrikmánia. Naozaj ma zaujala kniha a priznám sa - narazila som aj na trailer k jej filmovému spracovaniu. Toť moja cesta k Slzotvorcovi.
Samozrejme, že som mala mierne obavy. Nálepka fantasy ma na jednej strane lákala a na strane druhej mi z nej stískalo polky. Obávala som sa brodenia v sladkej, lepkavej cukrovej vate s trpkou príchuťou citróna, kde sa hlavný hrdina mení na sexi draka a hlavná hrdinka prdiaca dúhu si ho ochočí. Našťastie, toto sa nedialo a aj keď som narazila na klasické žuvačkové klišé spojenie - naivka a bad boy, tak som nakoniec príbeh zožrala aj s navijakom a idem si ochladiť rozpálené lýtka a pomasírovať sa defibrilátorom.
Fantasy však nečakajte. Slovo fantasy by som radšej zamenila za zmes čohosi tajomného, temného a elektrizujúceho, tenzného a jemne živočíšneho. Ide skôr o tínedžerskú romancu, kde sa postupne vyvíja vzťah medzi hlavnými postavami, odkrýva ich vnútorný boj, traumy a bolesť. K jadru sa prekopávate dezertnou lyžickou, no masochisticky si to vychutnávate a trýznite sa spolu s postavami v knihe. Zároveň je tu charakterový kontrast - nežná, krehká, stratou skúšaná Nica a záhadný, chladný a príťažlivý Rigel. Ona, čo duše rozospieva a on čo duše trhá...
Rigel sa mi hneď javil ako taký vo vápne luhovaný Carlos Sainz. Jasné, aj prerastený tínedžer Taňko je delulu 🤣 Ale musíte uznať, že iskrivý a gaťkyzarezávajúci pohľad na Carlosa sedí... Našťastie scenáristi nepociťovali pretlak Flectoru a nedostatok socializácie ako ja a do postavy Rigela obsadili tak trochu pubertálnu (a vyrysovanú) verziu Snapea, ktorý rozbuble krv, no zároveň je chladný jak frajerkine nohy pod perinou. A tak som v prdeli, lebo sa musím odľúbiť 😶🌫️ Postava Niky možno pôsobila všedne a tuctovo, no jej neha, láska k živým tvorom a snovosť nádherne podčiarkli príbeh a aj kontrast medzi týmito postavami. Nebola to Bella s pootvorenými vrátami ani Anča, čo sa nechá odžubať zhýralým milionárom na vrtuľníku. Aj keď bola naivka, tak bola uveriteľne čistá, empatická a trpezlivá. Taká čarovná víla.
Nika sa po smrti oboch rodičov ocitá v detskom domove. Za múrmi tejto ponurej inštitúcie nasiaknutej bolesťou a stratou sa však zrodí čosi zvláštne - láska, túžba, posadnutosť? Keď sa jeden krásny deň rozhodne sympatický manželský pár adoptovať si už 17-ročnú Niku vzduch pretnú mrazivé a naliehavé tóny prichádzajúce z jednej z miestností. Za klavírom sedí a hrá problémový, no zároveň hypnotizujúco očarujúci Rigel. A ten na Annu a Normana zapôsobí tak, že nakoniec odchádza z Hrobu spolu s nimi a Nikou. Bola to náhoda či jeho voľba? A čo má s týmto všetkým spoločné legenda o Slzotvorcovi?
Príbeh krásne plynie. Je ako príjemný vánok, jemne poetický, melancholický, bolestivý. Hoci na môj vkus bolo niekedy toho prekárania Niky a Rigela veľa, tak chápem, že autorkin plán bolo zjavne natiahnuť čitateľa a dopriať mu zimomriavky, motýliky v bruchu a iskrivú tenziu. Nakoľko som si už pozrela aj film (a to aj napriek tomu, že kniha je rozdelená na 2 časti a druhá v SK preklade ešte nevyšla) a možno som tak prišla o prekvapko pri ďalšom pokračovaní, tak neľutujem. Film bol síce vizuálne pôsobivý, no zároveň zvláštne roztrieštený kvôli vsuvkám vracajúcim sa k životu v Hrobe (detskom domove) a istým obmenám oproti knihe. Scenáristi niektoré scény dofarbili a chýbalo im to, čo v knihe bolo - naliehavosť, chtíč, chlad, odmietanie i vnútorný boj a nesmierna túžba. Ak váhate, tak radšej si najprv naservírujte knihu. Dá vám omnoho viac než trochu emočne okresanejšia filmová verzia.
Pri knihe som si sem tam musela nahmatať pulz a donútiť sa dať si cikpauzu a napojiť sa. Je to podmanivý príbeh nasiaknutý bolesťou a zároveň aj nádejou. Veď kto netúži v tme aspoň po slabučkom lúči svetla? Očakávam aj vagón opačných názorov - to je pri vyhypovaných knihách už nutnosť. Sama som prekvapená, že mi takýto koncept sadol, ale jazyk diela som si užívala a teším sa na druhú časť. Aj keď som si ju ja rúra vďaka nedočkavosti celú vyspoilovala 😆
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)