Mŕtvy z hory Storr - pokračovanie série s vyšetrovateľom Duncanom McAdamom

Detektívky kraľujú v mojom imaginárnom rebríčku obľúbených žánrov. Aj keď moja kapacita hlási stav pred kolapsom, tak sa vždy nechám prekabátiť a nakoniec aj tak siahnem po ďalšej novej krimi sérií. S autorom J. M. Dalglieshom som už skúsenosť mala. Prečítala som jeho standalone triler Sokyňa, ktorý ma však neuchvátil a aj prvý diel zo série Hmlový ostrov s vyšetrovateľom Duncanom McAdamom Mŕtva z ostrova Skye, ktorá v mojom hodnotení obstála o čosi lepšie. Prvé časti sú väčšinou také "rozbehové" a tak som si na výsledný rezultát radšej dala čas a počkala som si na druhý diel s názvom Mŕtvy z hory Storr. 

Spoločenský román o sile žien, láske ku koreňom a túžbe po vzdelaní a spokojnom živote. Biela moruša

Spoločenské romány, kde sa dej príbehu odohráva vo vzdialených a exotických krajinách patria medzi mojich obľúbencov. V poslednom období čoraz viac siaham po knihách, kde sa čo to dozviem najmä o ázijských krajinách a ich pestrej kultúre. Nie je teda prekvapením, že ma v edičáku Grady zaujala práve Biela moruša od Rosy Kwon Easton. 

Tento príbeh bol pre autorku veľmi osobný až priam intímny. Je totiž inšpirovaný skutočným príbehom jej starej matky. Táto rovina príbehu je citeľná. Rovnako aj citlivý popis rôznych foriem lásky - od tej materinskej, sesterskej, mileneckej až po lásku ku koreňom, vlasti a tradíciám. Kórea bola v čase mladosti hlavnej hrdinky príbehu - Mijong pod vplyvom Japonska. Pálčivou témou nebolo len utláčanie práv žien, prílišný tlak na zachovanie tradícií, ktoré by už v modernom svete nemali mať miesto (napr. nútené manželstvo), ale aj segregácia obyvateľstva a mizivé možnosti, čo sa týka vzdelania žien.

S láskou mama - sľubný triler, ale s nevyužitým potenciálom

Pri niektorých trileroch ma zláka meno autora, pri niektorých sľubne vyzerajúca anotácia a potom sú tu také, kde sa nechám odžubať peknou obálkou (aj keď, k vizuálu si ešte niečo povieme 😬🙈). Medzi najčítanejších a najobľúbenejších autorov trilerov u slovenských čitateľov rozhodne patrí Sebastian Fitzek a Freida McFadden. V mojom prípade je to s Fitzekom ako na hojdačke a s Freidom nemám až taký blízky vzťah a skúsenosť, lebo popravde - to, že sa tu objavuje denne mi už trochu lezie hore krkom a dole r*ťou. Každopádne, ak sa objaví nové meno na trilerovom knižnom piesočku, tak automaticky zbystrím pozornosť ako vyhladovaná hyena, čo čaká na naivnú antilopku. 

Urostorky - bizarné zážitky lekára podané s humorom a ľudskosťou

Strach z bielych plášťov prenasleduje asi mnohých z nás. Neviem, ako vy, ale ja sa bojím len tých lekárov, ktorí sa túžia prebíjať cez moje dierky 🤣 V tom okamihu sa totiž zavrú ako nebeská brána pred hriešnikom 😶‍🌫️🙈 Vždy si však hovorím, že nie som meteorit v Armageddone, takže snáď tých pár minút prežijem. Mnohokrát práve preventíva zachraňuje život, lebo včasná diagnostika je základom úspechu a správne nastavenej liečby. Pán doktor Švihra v knihe Urostorky prináša svieži vietor a osvetu a búra mýty týkajúce sa urológie. Chlapi (a nielen chlapi), po tejto knižke by ste určite mali hodiť očkom 😌 Padá omietka - niečo si želaj a stropné kultivácie penicilínu spojme sa, ideme na to 👀

Smradľavučká historická detektívka - Vražda morskej panny

Nájsť dobrú, napínavú a premyslenú historickú kriminálku alebo triler je skoro také náročné ako nájsť nekačku v Ruži pre nevestu. Po škandinávskej sérií 1793-5 som si dala od tohto žánru nútenú pauzu - nič na tento štýl totiž u nás nevychádzalo, ak nerátam sériu od Olivera Pötzscha, ktorá na mňa už škaredo zazerá z poličky. Vražda morskej panny však na polici kvasila o čosi dlhšie a tak som jej konečne dala šancu, nech bidnica nechytí vlka. 

O liečiteľke žijúcej v čase morovej epidémie. Mágia, bylinky a medicína

Téma čarodejníctva, mágie, histórie a medicíny je mi veľmi blízka. Aj keď táto kombinácia je asi dosť podozrivá a zaváňa žabami v pohároch, zakopanými milencami a pomstou, lebo ma v minulosti upálili, tak ja si smelo priznám, že v minulom živote som určite bola bosorka a že som sto pro skončila ako živý špekačik alebo ako hryzatko pre lačné rybky. Potrápila som aj nekamošku AI a tá mi prekvapivo vypľula práve tento výsledok - Taňko bola liečiteľka (aktuálne som skôr toxické zrkad...rýpadlo). Preto ma to asi akosi prirodzene ťahá k týmto témam (a koreňom 😂🤣) a tým pádom som si našla cestu aj k Pápežovej liečiteľke. 

Posledné pomaznanie - úprimná a otvorená spoveď výnimočnej ženy

Veľakrát sa pri prezeraní edičákov nadchnem už na prvý pohľad, no veľakrát aj prehliadnem zaujímavé tituly, lebo buď ma povrchne nezaujme obálka alebo nepoznám autora a tak knihu oblúčikom obídem. Na tú prvú časť vety je tu master card a na tú druhú ľudia, ktorým pri ich recenziách na knihy verím, lebo viem, že píšu od srdca a úprimne. Nie, dnes to už samozrejmé nie je. V mojom prípade bola táto dobrá víla drominickacita.sk, ktorá ma na knižku upozornila 💕

Stačila jedna ukážka a už som bola lapená. Nebola potrebná obálka so zlatým písmom, ani mapka či oriezka, ktorá mi spôsobí vyvrcholenie... ale iba slová, skrz ktoré prišla emócia. Poznáte ten pocit, keď niekoho počúvate/vidíte - či už je to dokument, podcast, neznámy na zastávke alebo ak čítate a máte pocit, že debatíte na vínku s dobrou kamarátkou a že toho človeka poznáte, má hneď vaše sympatie a každá vaša bunka mu venuje maximálnu pozornosť? Presne taký pocit som mala. Aj keď Alicin príbeh (možno z väčšej a možno z menšej časti alebo úplne celý je autobiografický) vôbec nebol ľahký, ale veľmi boľavý, tak autorkin štýl bol ako mäkká perinka. Intímna, hrejivá, chladivá, ak ju otočíte, hľadajúca útočisko i miesto, kam sa iba schovať pred svetom, oddychovať a kde si rozložiť svoje kosti a len tak zízať do stropa. Neviem, či som vôbec niekedy čítala taký príbeh, kde som sa smiala, plakala, fandila a kde som mala pocit, že hrdinka je ozaj HRDINKA.