Druhá tvár. Pôvodne som vôbec nemala v pláne prečítať si túto knihu. Hoci ma vidina psychologickej rodinnej drámy s prvkami trileru neuveriteľne lákala. Čo ma však odrádzalo bola nosná téma knihy. Materstvo. Respektíve odvrátená tvár materstva. Z prostého dôvodu - nie som matkou a tak som mala obavu, či ma táto téma vtiahne a či budem mať pochopenie...
Sú témy, o ktorých sa nehovorí. Ktoré spoločnosť aj naďalej prehliada, tabuizuje a ktoré nafukuje či idealizuje. Materstvo je podľa mňa práve jednou z tejto kategórie alebo lepšie povedané ticho je najmä okolo odvrátenej strany materstva. Je naozaj materstvo vždy také pekné? Nemá aj toto poslanie svoje temné stránky? Ja sama priam neznášam, ak na mňa niekto smeruje priam intímne otázky - kedy budem mať deti, prečo ich nemám a pod. Príde mi to maximálne vlezlé a neúctivé vzhľadom na to, že mnoho žien má buď svoje dôvody na to, že nechcú byť matkami alebo matkami byť nemôžu. Nie je to nedotklivosť. Je to citlivá téma a aj nevinne mierená otázka môže niekedy nechtiac spôsobiť žiaľ.
Každá duša potrebuje pohladiť. Aj tá knihomoľská. Neexistuje univerzálna kniha, ktorá by ulahodila úplne každému, kto po nej siahne. Aj ja sama som sprvu uvažovala, či po tejto drobnej zelenej knižke siahnem a či jej mám dať šancu. Bála som sa totiž, že bude prudko motivačná. Môj šiesty zmysel mal však iný názor a nakoniec si tento malý knižný zázrak ukradol moje srdce. Starec a more príbehov od nemeckého spisovateľa Carstena Henna.
Knihu Zrodená z trosiek a popola mám na svojej poličke už od vydania, no jej čítanie som dlhšie odkladala. Nie preto, že by som ľutovala svoj výber. Občas sa však čerstvo vydané knihy zjavujú na bookstagramoch denne a niekedy to má na čitateľa skôr opačný efekt. Nepriláka ho to, ale naopak trochu odradí. To bol aj môj prípad. Preto som knihe dala nejaký ten týždeň oddych.
Anotácia sľubovala príbeh o mladej žene, ktorá doslova povstane z popola ako fénix. Atmosféra knihy a veľmi pekný opisný štýl autorky čitateľa priam vcucne do San Francisca na začiatku 20. storočia. San Francisco nám v tomto príbehu ukáže svoju na prvý pohľad nóbl stránku plnú luxusu, bohatstva, drahých rób i výstedných umelcov, ale na strane druhej aj svoju temnejšiu a odvrátenejšiu tvár - úplatkárstvo, vzrastajucú korupciu na najvyšších miestach, peniazmi pokrivené charaktery i rafinovaný zločin.
Jeseň a poriadna krimi k sebe patria asi tak ako Janka k Danke a krtko k svojej lopatke. Neviem si predstaviť, že by som to škaredé počasie vonku, hnusné vetrisko a klopkajúci dážď nevyužila efektívnejšie. Ako? Za oknom od všetkého deprimujúceho - pod dekou, s čajom, vínkom, čokoládou a s poriadnou kriminálkou, z ktorej budem mať ešte pár dní stiahnuté džurky a po ktorej prečítaní budem podozrievať susedov a náhodných okoloidúcich zo sériových vrážd. Do rúk sa mi dostala novinka z vydavateľstva Tatran - krimiromán od kráľovnej nemeckej detektívky Nele Neuhausovej so zaujímavým názvom. Snehulienka musí zomrieť.
Nie, nenechajte sa pomýliť. Márne by ste v knihe hľadali sedem rozkošných trpaslíkov, zákernú ježibabu s otráveným jabĺčkom či čarovného princa s dokonalým chrupom a prehadzovačkou na hlave. Pleť biela ako sneh, vlasy čierne ako eben a pery červené ako krv... Táto charakteristika však úplne sedí ako viete čo na viete čo na jednu postavu v knihe... Na jednu z obetí vraždy...
❓ Považujete sa za empatických ľudí? V čom podľa vás tkvie empatia a ako sa prejavuje ❓
Hirošima. Slovo, ktoré vo vás hneď vyvolá asociáciu. Nie však ako jedno z miest v Japonsku, ale ako dejisko jadrovej katastrofy. Možno ste už videli x dokumentov, čítali more článkov. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako túto tragédiu prežívali jej priami účastníci a ako žili po nej? V knihe Hirošima sa autor John Hersey zameral práve na tento aspekt hirošimskej katastrofy.
6. august 1945 sa už navždy krvavými, čiernymi písmenami vryl do dejín ľudstva. Práve v tento deň, skoro ráno bola na Hirošimu vôbec prvýkrát použitá atómová bomba. Jej dôsledky boli zdrvujúce a devastačné. V okamihu prišlo o život odhadom asi 70 tisíc ľudí*. Približne rovnaký počet osôb zomrelo na dôsledky ožiarenia. Asi 13 tisíc ľudí** ostalo nezvestných. Celkovo tak v troskách našlo smrť asi 40% vtedajšej populácie mesta Hirošima.
