Druhá tvár - psychologická dráma s prvkami trileru. Dedí sa absencia materinského inštinktu z pokolenia na pokolenie?

Druhá tvár. Pôvodne som vôbec nemala v pláne prečítať si túto knihu. Hoci ma vidina psychologickej rodinnej drámy s prvkami trileru neuveriteľne lákala. Čo ma však odrádzalo bola nosná téma knihy. Materstvo. Respektíve odvrátená tvár materstva. Z prostého dôvodu - nie som matkou a tak som mala obavu, či ma táto téma vtiahne a či budem mať pochopenie...

Sú témy, o ktorých sa nehovorí. Ktoré spoločnosť aj naďalej prehliada, tabuizuje a ktoré nafukuje či idealizuje. Materstvo je podľa mňa práve jednou z tejto kategórie alebo lepšie povedané ticho je najmä okolo odvrátenej strany materstva. Je naozaj materstvo vždy také pekné? Nemá aj toto poslanie svoje temné stránky? Ja sama priam neznášam, ak na mňa niekto smeruje priam intímne otázky - kedy budem mať deti, prečo ich nemám a pod. Príde mi to maximálne vlezlé a neúctivé vzhľadom na to, že mnoho žien má buď svoje dôvody na to, že nechcú byť matkami alebo matkami byť nemôžu. Nie je to nedotklivosť. Je to citlivá téma a aj nevinne mierená otázka môže niekedy nechtiac spôsobiť žiaľ. 

Spočiatku som mala trocha chaos v postavách a to aj napriek tomu, že ich v knihe zas tak veľa nebolo. Dôvod bol ten, že autorka príbeh Blythe dotvárala aj výjavmi zo života jej matky Cecílie a jej starej matky Etty. Autorka sa rozhodla vyrozprávať príbeh celkom originálnym spôsobom. Rozprávačom bola Blythe a celý čas som mala dojem, že čítam jej spoveď či priam očistu jej vnútra a všetkých jej obáv, myšlienok i snov... Všetky tieto slová boli venované jej exmanželovi Foxovi a boli naliehavé, desivé a bolestivé. Je možné, aby sa absencia materinského inštinktu a lásky dedila z pokolenia na pokolenie? 

Blythe mala celú dobu veľmi zvláštny pocit z toho, že sa stala matkou. Nevychutnávala si materstvo tak, ako väčšina žien v jej okolí. K svojej dcére mala od narodenia veľmi rezervovaný vzťah a jej myseľ nahlodávali pochybnosti. Pochybnosti, ktoré ju umárali. Pochybnosti, s ktorými sa postupne snažila zveriť aj svojmu manželovi. Tieto pochybnosti však nemali pochopenie a ich intenzita sa rokmi nabaľovala ako snehová guľa. Aj ja som spočiatku uvažovala, kde sa stala chyba a či hlavná hrdinka trpí paranojou alebo sú jej strachy ozaj oprávnené. 

Moje počiatočné obavy spľasli. Príbeh ma strhol tak, že som knihu prečítala ozaj rýchlo a prichytila som sa, že nad ňou premýšľam aj cestou do práce, kedy som ju musela odložiť. Kniha vám nedá pokoja dokým ju nedočítate a dokým celý tento zvláštny príbeh nevygraduje. Postupne sa bude odkrývať viac a viac... Nezasiahli ma len myšlienkové pochody hlavnej hrdinky týkajúce sa jej vzťahu k jej dcére Violet. Rovnako úderné a až priam desivo pichľavé boli aj jej vyznania k manželovi Foxovi. Práve tieto pasáže mi zlomili srdce a doslova som ich prežívala s Blythe a cítila som jej bolesť a možno i hnev a sklamanie... Miestami mala moje pochopenie, lebo som mala pocit, že dostala na papier aj to, čo som si v trochu inej miere odžila aj ja. Nie, nezdúchol mi za inou. Ale odlúčenie a pocit prázdnoty popísala celkom hodnoverne... A aj to, že s týmto všetkým sa aj tak najlepšie vyrovnáte sami a že okolie a jeho chlácholivé reakcie sú niekedy viac na škodu než pre dobro veci... Emočný strop máme každý inde a že je lepšie vypočuť a pochopiť, než dávať "dokonalé" a overené rady.

Mrazilo ma, desivá atmosféra a postupné rozuzľovanie a skladanie príbehu, ktorého počiatky siahali až do roku 1945 ma doslova prilepili ku knihe. Mozog mi šrotoval, nechápal a aj kričal, zároveň aj chápal a rešpektoval... Aj keď matkou nie som a možno tým pádom nechápem úplne všetko, čo materstvo prinesie a i vezme, tak som Blythe nechcela súdiť... A možno práve aj to mi umožňilo pozrieť sa na tento príbeh inou optikou... Neodsúdiť, ale pokúsiť sa pochopiť a hlavne, dať všetkému čas... Knihu hodnotím na 5/5*. Posledná veta knihy ma úplne vydesila a postavila mi všetky chlpy do pozoru... Rozhodne stojí za povšimnutie a prečítanie. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran ❤