Nemám veľmi v obľube typické "vojnovky", ktoré majú tendenciu viac brnkať na city a iba sa priživiť na záujme čitateľov než priniesť niečo nové, zaujímavé a hlavne poučiť. Pri knihe Pierko na vode som spočiatku bola na pochybách, no nakoľko sa dej príbehu odohrával krátko po skončení druhej svetovej vojny vo vysídľovacom tábore v Nemecku, tak som si povedala, že toto je o dosť iný pohľad na (po)vojnové obdobie a tak nemám prečo váhať.
Písať hodnotenie knihy, ktorá je jednou z častí série je vždy výzva. Ani nie tak kvôli vyjadreniu pocitov, ale kvôli možnému sklznutiu k spoilovaniu. Preto pri hodnotení Pochovaných kostí - 5. časti série o vyšetrovateľke Josie Quinnovej z pera Lisy Regan budem stručnejšia ako obvykle.
Ak sa v príbehu objaví kombinácia - iná krajina a zachytenie viacerých dekád, tak väčšinou neváham. Mám rada príbehy, kde sa objavuje niečo nové a neznáme z hľadiska kultúry a miestnych zvykov aj kde sa postavy vyvíjajú v čase. Ak je psychológia postáv prešpekulovaná a môžem si porovnať aká bola postava na začiatku a aká na konci príbehu, tak neexistuje, aby som takú knihu prehliadla. A presne to ponúkala novinka od Sarah Winman - Zátišie.
Som knižný snorič a nehanbím sa za to. Pravidelne kutrem na Martinuse, Buxe a hľadám v edičákoch vydavateľstiev, čo nové sa chystá uzrieť svetlo knižného sveta. Inak tomu nebolo ani v prípade vydavateľstva Tatran. Z októbrových noviniek som bola takpovediac v trubke a okrem iných ma zaujala aj kniha V mene kríža od slovenského autora Marcela Kušníra. Tak si ju teraz vezmem na paškál.
