Melancholický príbeh o chorých tínedžeroch, ktorých spojí láska, priateľstvo a nádej v pochmúrnom prostredí nemocnice. Zaľúbila som sa do nádeje.

Young adult nepatrí k žánrom, ktoré extra vyhľadávam a kde som cieľovka. Tínedžerský svet a zmýšľanie sú už mne - starej ududranej vydre na míle vzdialené. Čo je však divné, tak filmom, ktorých dej je pochmúrnejší a spadá aj do kategórie YA zväčša nepohrdnem. Kniha Zaľúbila som sa do nádeje mi cinkla do nosa a tak vám teraz rozbalím 3 oriešky, kde sa posnažím čo najlepšie zhrnúť moje pozitívne och i ufrfľané omg.

Krásny prebal i veľmi pekná obálka, ktorú ocenil aj kolega hltač hororov ako "šumne kojscičky s kvitečkami" nezaorieškujem, ale len ich vizuálne ocením. Nazvime ich stonkou či paličkou či čo to vlastne trime tie tri oriešky - hej, botanik Alonso zo mňa nebude 😂 Čo však za oriešok považujem je jazyk a štýl tohto dielka. Ten mi miestami lahodil na duši, no občas som si hovorila, že stačí za hrsť a nie za plnú vlečku. Dojákové vyjadrovanie sa vám po čase môže mariť ako vyjedanie punčákov na dedinskej svadbe - jednoducho sa prejete, ružovkasto opojíte a potom sa už len na posvadobnom videu vidíte ako šláger animátor tanečného parketu. Tých filozoficko-krásno-mottových metafor bolo na môj vkus občas veľa (Taňko máš sa čo ozývať 😂). Mali síce svoje opodstatnenie, no autorka sa nemusela na ne až tak fixovať, spoliehať a robiť si z nich barličku. Príbeh by bol pekný aj keby z nich ubrala. Tu som teda tak pol na pol. Napriek tomu to považujem za Popelkin oriešok - tak z konca, toto byli svatební, Rozárko😁

Ale myslivec to neni... no za to skladba postáv bola pestrá. V prostredí nemocnice, ktorá je sama o sebe dosť pochmúrnym miestom sa stretlo päť tínedžerov. Každý s inou diagnózou a nie práve pozitívnou prognózou. Spojilo ich však puto priateľstva... A nádej. Sony bola hnacím motorom tejto päťky. Aj keď jej pľúca fungovali len na polovicu, tak dokázala partiu vždy stmeliť a vyčariť úsmev na tvárach aj malým pacientom. Neo bol typickým zadumaným tínedžerom so svojskou povahou a dvoma kolieskami navyše. Ale s krásnou dušou umelca básnika. Jeho slová boli pre mnohých liekom. Exotický Coeur - nazývaný tiež Céčko mal aj napriek tomu, že jeho fyzické srdce štrajkovalo srdce na dlani. Láska mu pomohla dozrieť a byť tým, kým reálne bol a nie obrazom toho, čo si želali iní. Hikari sa k svätej štvorici pridala až neskôr. Hoci bola jej dušička krehká ako jemná vrstva ľadu, tak jej zápal pre vec dokázal vohnať do ľudí nádej a silu. Jej oči farby slnka prinášali svetlo aj napriek tomu, že vnútorne cítila chlad, ťažobu a smútok. Sam bola veľmi tajomnou postavou, sťa neviditeľným plášťom - bola tu vždy a pre každého, no nik vlastne nevedel odkiaľ je a prečo sa tu zjavila. Tieto postavy dostali v románe najviac priestoru. Každý si niesol svoj kríž. Nielen v podobe choroby, ktorá ho pripútala na lôžko. Mali aj svojich vnútorných démonov. Práve tie Neove ma rozľútostili najviac a pri čítaní jeho listu otcovi som revala jak organ... Jeho príbeh ma zasiahol najviac. Autorka poukázala nielen na bolesť fyzickú, ale aj na duševnú nepohodu.

A nakoniec šaty s vlečkou... Posledná bodka príbehu bola dojemná. Aj napriek mojej averzii voči danému (schválne nešpecifikujem) prvku som túto skutočnosť prijala a akceptovala. Zapadol mi totiž do celého konceptu a jeho metaforický význam a prakticky aj dovysvetlenie celého pozadia príbehu nabral iný rozmer a kurz. Na moje počudovanie - cítila som satisfakciu a taký ten fajn pocit, ako keď prídete domov zamrznutý ako kocka ľadu a horúci čaj vám prinavráti teplotu krvi do plusových hodnôt.

Aj keď je pre mňa jazyk puberťákov momentálne nezrozumiteľný ako vrava na babylonskej veži, ich módne preferencie = Dolče Dogabana zo šmecara a ich svet ako bájna Atlantída, tak moja spráchnivetá duša sa počas čítania knihy cítila vo svojom retro sarkofágu dobre. Pár vecí mi však vadilo a knihe by som nedala plný počet hviezd. Asi je to spôsobené aj tým, že som skôr skrytý Jim Carrey než Will Shakespeare. Myslím však, že generácia mladšia ako dieťa nasávajúce Backstreet Boys si túto tiktokovú senzáciu od Lancali určite zaľúbi. A to hlavne tá časť publika, ktorá hľadá drámu, ponaučenie, melanchóliu a sentiment a aj štipku humoru. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran.