Nemám veľmi v láske, ak niekto porovnáva štýl jedného autora k inému. Síce je to dobrý odrazový mostík pri ďalšom výbere a dá to šancu novému, dosiaľ neznámemu autorovi, ak ste nad ním zvažovali a štýlovo by vám mohol sedieť. No na strane druhej to trochu nabúrava jeho jedinečnosť. Riešite aj vy takéto dilemy či vám prirovanie autora k inému pri rozhodovaní skôr pomôže? Narážam na to preto, lebo knihu Ženy zo zámku Lafayette prirovanávajú mnohí k štýlu Lucindy Riley. Ja to žiaľ posúdiť neviem, keďže som od nej čítala iba Levanduľovú záhradu, ktorá si moje srdce úplne nezískala. No táto kniha si ma získala bez ohľadu na to, kam by som ju štýlovo zaradila...
Nezľaknite sa hrúbky knihy. Aj napriek tomu, že to možno zvádza k tomu, že pôjde o romantiku s kopou balastu a klišé, tak nakoniec možno aj vy - rovnako ako ja uznáte, že autorka našla tú správnu mieru, aby to neprepískla. A priznávam, že aj keď z romantiky v knihách pociťujem skôr žalúdočné vlnobitie a rotáciu viečok, tak na konci jedného príbehu som sedela splakaná na podlahe...
