Nemám veľmi v láske, ak niekto porovnáva štýl jedného autora k inému. Síce je to dobrý odrazový mostík pri ďalšom výbere a dá to šancu novému, dosiaľ neznámemu autorovi, ak ste nad ním zvažovali a štýlovo by vám mohol sedieť. No na strane druhej to trochu nabúrava jeho jedinečnosť. Riešite aj vy takéto dilemy či vám prirovanie autora k inému pri rozhodovaní skôr pomôže? Narážam na to preto, lebo knihu Ženy zo zámku Lafayette prirovanávajú mnohí k štýlu Lucindy Riley. Ja to žiaľ posúdiť neviem, keďže som od nej čítala iba Levanduľovú záhradu, ktorá si moje srdce úplne nezískala. No táto kniha si ma získala bez ohľadu na to, kam by som ju štýlovo zaradila...
Nezľaknite sa hrúbky knihy. Aj napriek tomu, že to možno zvádza k tomu, že pôjde o romantiku s kopou balastu a klišé, tak nakoniec možno aj vy - rovnako ako ja uznáte, že autorka našla tú správnu mieru, aby to neprepískla. A priznávam, že aj keď z romantiky v knihách pociťujem skôr žalúdočné vlnobitie a rotáciu viečok, tak na konci jedného príbehu som sedela splakaná na podlahe...
S Adrienne sa ocitáme vo Francúzsku na prelome 18. a 19. storočia. Kráľovský dvor, aristokracia, vyblýskané róby, ale aj intrigy, ohováranie, posteľové avantúry, škandáliky... Zo začiatku som mala dojem trochu prehnanej škrobenosti a až prílišnej dokonalosti tohto páru - Adrienne a jej manžela, slávneho Lafayetta. Neskôr však zrejme aj autorka prišla na to, že autenticita je prvoradá a tak už príbeh Adrienne nebol príbehom z červenej knižnice. Punc elegancie a dôstojnosti pomohli dotvoriť i vedľajšie historicky významné osobnosti, ktoré sa v tejto dejovej linke mihli - spomeniem napr. Máriu Antoinettu alebo Georga Washingtona. Symbolom tohto príbehu bola pre mňa vernosť a bezbrehá oddanosť.
Sídlo Lafayettovcov sa stane nosným kameňom aj v príbehu Beatrice - známej herečky zo Spojených štátov. Práve jej životný príbeh bol aspoň pre mňa viac živý, štavnatý a možno na tú dobu aj jemne pikantný a tak žensky rozorvaný. Beatrice bola filantropom a v čase 1. svetovej vojny pomohla vďaka svojej nadácií i vďaka významným stykom v bubline americkej smotánky mnohým vojakom na fronte i deťom, ktoré osireli alebo ochoreli. Inšpirácia bola rozhodne tým, čo by asi najviac definovalo Beatrice a jej boj o šťastie. A aj keď istá vec nedopadla možno ideálne, tak i napriek tomu našla svoje šťastie.
V poslednej dejovej linke a zároveň tej "najmladšej" nás príbehom prevedie Marthe - sirota, ktorá vyrastala v sídle Lafayette. Táto postava síce bola ako jediná iba vymyslená a nebola to reálna historická postava, no krásne dofarbila celú ságu. Od detskej lásky a huncútstiev sa dostávame pomaly k jej tranformácií na dospelú ženu, ktorou prúdia emócie, dovtedy neznáme pocity i boj za spravodlivosť. Mladá umelkyňa sa v čase vojny snaží pomáhať a zachovať si ľudskosť. I napriek hrozbe smrti... Táto linka bola pre mňa zmesou odvahy a vyrovnania sa so stratou.
Nebudem klamať, ak poviem, že tento príbeh bol asi jedným z najlepších a najprepracovanejších historických románov, aké som kedy čítala. Autorka netlačila na pílu a s gráciou a uveriteľne spracovala veľmi zaujímavú historickú všehochuť. Feminizmus, ktorý možno z tohto opisu prýšti je tu prítomný, ale v zdravej a sebavedomej miere. Hoci som knihu čítala dlhšie, čo je u mňa obvykle nie veľmi dobrým znamením, tak tu to absolútne neplatilo, že by za tým bolo to, že ma kniha nebaví. Čítanie mi robilo radosť a tešila som sa, kam ma dnes Adrienne, Beatrice alebo Marthe zavedú. Odporúčam, ak máte radi historické romány, ktorú sú inšpiratívne, romantické a zároveň i pragmatické. Nemáte čo stratiť. 5/5⭐. Ženy zo zámku Lafayette sa určite ocitnú v mojom koncoročnom odporúčaní na naj knihy roka 2022.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran ❤
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)