Predpríprava na letné špekačkovanie a nedobrovoľné nadmerné odparovanie telesných tekutín v mojom prípade zahŕňa aj "hurikán" v mojich knižných preferenciách. So vzrastajúcou teplotou si moje 3 mozgové bunky žiadajú niečo ľahšie, trošku romantické, trošku dramatické, záhadné, krvavé, možno aj vtipné - hm, na to, že sú tie mrchy už len tri, tak sú aj dosť náročne, nie? Našťastie tieto kritériá dokonale spĺňa tvorba Elin Hilderbrand, ktorej príbehy nás v zlomku sekundy prenesú na ostrov Nantucket - vyhľadávanú oddychovú destináciu v USA, kde si chodia svoje biele aristokratické telíčka priškvariť, doláriky rozflákať a na jachte sa prizabiť hlavne tí, ktorí na konci mesiaca nemusia žiť na vifonkách a paštétach.
Tento rekreačný fliačik zeme je rajom oddychu pre zazobancov a tak mala Elin z čoho čerpať. Čítala som aj jej predošlé knihy (Dokonalý pár a Hotel Nantucket) a tak som v prípade Labutej piesne išla doslova na istotu. Ani tu nešetrila trampotami zo sveta smotánky, gastroorgazmickými pasážami, pikantériami, avantúrami, záhadami a nezabudla ani na extravaganciu - v tomto prípade boli jej nositeľmi manželia Leslee a Bull (meno za trest toto 😂) Richardsonovci. A navyše, jedna výhoda - aj keď ide o sériu, tak jej knihy nemusíte čítať po poradí. Aspoň ja som v tomto smere nevidela prekážku (nosím dioptrie, ale aj tak 😀).
