Fitzek po štvrté. Keď na scénu prichádza (asi) presýtenosť.

Môj vzťak k Fitzekovej tvorbe by som asi prirovnala k pubertálnej láske. Prišla z ničoho nič, podlomili sa mi z neho kolená, ohúril ma motorkou a blbými vtipmi... No potom prišlo vytriezvienie, motorka nestačila, blbé vtipy mi zrotovali bielka a kolená už beztak načala osteoporóza. Spočiatku ma nadchol jeho zvláštny štýl písania - svojim spôsobom na prvý pohľad možno chaotický a zamotaný, no v konečnom dôsledku s prezieravo jednoduchým vyvrcholením. Prežrala som sa však punčákmi a zatúžila som po makrónke 🤷‍♀️

Takmer zabudnutý príbeh z druhej svetovej vojny. O mužovi, ktorý miloval Florenciu a zachránil Ponte Vecchio

Nie o každom hrdinovi sa píše v učebniciach. Nie každého hrdinu pozná celý svet. A nie každý hrdina má svaly. Existuje mnoho ľudí, ktorí v neľahkých časoch pomohli a napriek hrozbe a v obave o svoj život i o životy svojich blízkych neváhali a nezapreli svoje ideály. Jedným z takých hrdinov bol aj nemecký konzul, diplomat v časoch 2. svetovej vojny - Gerhard Wolf. 

Kniha Dívka č. 37 je inšpirovaná skutočným príbehom Gerharda Wolfa. Stavím sa, že nikomu z vás toto meno nič nehovorí. Aj v mojom prípade tomu tak bolo. Preto oceňujem, že autor si vybral práve túto osobnosť a tak nedovolil, aby spomienka naňho a jeho zásluhy i obetavosť vybledla. Časť príbehu síce dofarbil a dejovú linku s hlavnou hrdinkou si vymyslel. No takto získal príbeh románovú podobu a atraktivitu. 

Sarah a jej kľúč. Smutný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny, hľadanie pravdy a potláčaná história Francúzska

Pomerne dlhé obdobie som starostlivo dodržiavala "pôst" od príbehov z obdobia druhej svetovej vojny. Nielen kvôli aktuálnej situácií vo svete, ale tak celkovo z únavy a aj sklamania z toho, kam ako spoločnosť spejeme. A ako nič a nikto nepohne s tým, ak si ktosi vezme do hlavy svoju pravdu a opantá ho moc... Kniha Sarah a jej kľúč sľubovala dojímavý príbeh podobný Tetovačovi z Auschwitzu. Aj napriek tomu, že toto prirovnanie ma skôr odradilo pretože k autorke Tetovača pociťujem averziu a nehodlám jej dať už šancu na reparát a nápravu renomé, tak som po tejto knihe siahla. Urobila som dobre?

Nikdy sme tu neboli... ale kam ho zakopeme? Triler o toxickom priateľstve a "náhode", ktorá vystrelila. Dvakrát

Dobrá kamoška je tá, ktorá ti po tom, čo sa priznáš, že si niekoho zabila povie: "Kam ho zakopeme?" Táto fráza a akože pokus o vtip z čias, keď ešte žili dinosaury a Cher nemala ani jednu plastiku, však v prípade trileru Nikdy sme tu neboli naberá veľmi kypré kontúry a stiahne vaše temné zákutia iba tak na škáročku, cez ktorú neprejde ani zastrúhaný vlas.

Na začiatku príbehu len tušíte a nechápete. Dve dlhoročné kamarátky Kristen a Emily si užívajú dovolenku v Čile a oddávajú sa bujarému nočnému životu. Drinčíky s dáždničkami, kradmé pohľady pofidérneho barmana a lepkavé paprče odvážnejších v alkohole naložených chlípnikov bažiacich po príležitostnom vrze vystrieda ešte nepríjemnejší pocit a mrazivá realita. Objaví sa ďalšia trhlinka, ktorá medzi tieto dve ženy a kamky na život a na smrť zasadí semienko nedôvery, strach a ťaživý mrak podozrení. Telo, ktorého sa treba zbaviť... 

Veľryba, čo chcela viac - poučný príbeh (nielen) pre deti

Súčasná ponuka kníh pre detského čitateľa je skutočne bohatá témami i a pestrá vďaka dychberúcim ilustráciám. Občas aj moje oko zabrdne a kroky ma ako zhypnotizovanú dovedú do sekcie detských kníh i keď som už stará vydra a deti nemám. No detskú dušu áno. A aj to bol jeden z dôvodov, prečo ma knižka Veľryba, čo chcela viac ihneď zaujala, keď som ju zbadala v edičnom pláne vydavateľstva Tatran. 

Dievča bez mena. Dokázala prísť autorka po Miznúcich dievčatách s lepším námetom?

Úvodná časť krimisérie s Josie Quinnovou zavítala do našich kníhkupectiev iba minulú jeseň. Vydavateľstvo Grada však nezaspalo na vavrínoch a svetlo svetla pred pár dňami uzrela už aj druhá časť a čoskoro sa dočkáme i tretej časti tejto série. 

Josie Quinnová je veľmi zvláštna hrdinka. Na jednej strane je to húževnatá ženská, ktorá urobí aj z labyrintu jednosmerku, no osobnostne je to veľmi emotívna a zásadová žena. Lisa Regan nechala Josie ako postave viac priestoru a ukázala čitateľovi aj jej vnútro. Nezamerala sa ňu len ako na vyšetrovateľku, ale aj ako na človeka z mäsa a kostí prostredníctvom náhľadu do jej súkromia.