"Srdiečko-vylievacie" recenzie kníh so štipkou humoru a dávkou úprimnosti & cestovateľské trampoty geografa "na služobnom dôchodku".
20. januára 2021
Potkan - prvá časť zvieracej krimisérie od slovenského autora Františka Kozmona
1793 - škandinávska historická krimi s rozporuplnými recenziami. Len pre silnejšie žalúdky.
Na knihu 1793 som čítala mnoho protichodných recenzií. Dlho čakala na mojej polici, až som sa nakoniec nechala postrčiť a konečne jej dala šancu.
Atmosféra Štokholmu na konci 18. storočia. Drsné obdobie plné brutality, špiny, smradu a všadeprítomné násilie. Očakávala som závan krimi typu Sherlock Holmes. Avšak, táto historická detektívka bola úplne iná. Brutálnejšia a nechutnejšia. Mnoho čitateľov sa na tom zhodlo. Áno, scény, ktoré táto kniha obsahovala boli často nechutné, no neviem či som už tak vycvičená, ale absolútne som nemala dojem, že mám dosť a že kvôli tomu knihu defenestrujem alebo hodím šabľu.
Srdcervúci príbeh dcéry cukrovarníka. Zuzanin dech. Moja top kniha 2020.
AK TÚTO KNIHU NEPOZNÁTE, ZBYSTRITE POZORNOSŤ. A AK STE ČÍTALI HANU A MÁTE RADI/Y ČESKÉ AUTORKY, TAK ZBYSTRITE DVOJNÁSOBNE 😊⬇️
Táto nenápadná kniha s divnou a povedzme si na rovinu, nie práve lákavou a pozornosť priťahujúcou obálkou sa v mojej knižnici ohrievala asi mesiac. Obchádzala som ju kvôli češtine - aj keď som dieťa 90. rokov odchované na českej rozprávkovej klasike, tak čítanie v češtine je pre mňa náročnejšie a častokrát ma odláka úplne. Aj Hanu som dllllho prekladala, odkladala... Priznávam, že v jej prípade mi jazyk miestami robil problém a nedokázala som sa do príbehu dlhšie dostať. Zuzanin dech je však iná kapitola... Autorkin štýl bol pre mňa prijateľnejší a zároveň citlivý, mäkký i naturalistický a drsný. Taká všehochuť namiešaná v správnom pomere.
Jakuba Katalpa je česká autorka. Áno, píše pod pseudonymom. Na konte má už aj iné knižné počiny (na knihu Němci si už brúsim zúbky). Mala som mierne obavy, či nepôjde o príbeh z vojnového obdobia, kde nálepka holokaustu a utrpenia bude to, čo má knihu predať, no nie to, v čom bude tkvieť jej kvalita. Knihu som sem tam zazrela na niektorých (hlavne českých) bookstagramoch. U nás až taká známa nie je...
ZlatovláSSka. O žene, ktorá bola pre Tretiu ríšu príliš cenná.
Môj nový krimimiláčik Chris Carter a jeho Kat
Ooo, Carter. Po prvej knihe od autora som ho definitívne posadila na piedestál mojich top autorov. Je mi šum a fuk, že je to možno divné, keďže nešetrí krvilačnosťou a nechutnosťou. Úplne ho žeriem, pretože má neskutočný talent na popis ľudských charakterov, zmýšľania a vďaka jeho krimitrilerom narazím na také ľudské osudy a individuá, ktoré v bežnom živote asi nikdy nestretnem. Síce, chvalabohu...
Tak trochu upodozrievam resp. ani nie - som presvedčená, že Carter vložil do postavy detektíva Roberta Huntera kúsok seba. Len ho mierne vytuningoval a povýšil na dokonalý detektor ľudských duší a zarytého ohrievača ženských postelí. Je to asi jedna z mála postáv, ktorá si ma získala svojim umom i šiestym zmyslom. Vizuálne mi však (ako som už naznačila aj v predošlej recenzii) akosi nezapasoval do autorovej šablónky. Pre mňa stále ostáva mutantom - niečo medzi Keanu Reevesom, Tomom Hardym a Alexom Pettyferom (odpusťte mi to, asi som už dlho v karanténe a mimo civilizácie) 😁 Jeho superschopnosti na pôde kriminalistiky a psychológie sú ako cez kopirák s tými autorovými nad čím skladám širák a môj žalúdok tlieska a strieľa farebné konfety. Ak teda neklame a neprikrášľuje, nonono. V dnešnej dobe plagiátorov by bol Hunter so svojim mozgom a nečmajznutou záverečnou prácou jednorožcom 😂 Aj preto som po prečítaní prvej časti série neváhala a siahla i po druhej časti s príznačným názvom - Kat. Mám dojem hraničiaci s presvedčením, že Hunter je asi moja literárna "crush" (takto sa tomu teraz hovorí, či? 🤔).
Na brehu spieva dav - debut, ktorý si zaslúži pozornosť
8. januára 2021
Fitzekova Cesta domov - psychotriler (aj) o domácom násilí
Majster psychotrileru Sebastian Fitzek je na prvý pohľad sympaťák, na ktorého by ste možno ani nepovedali, že dokáže vyprodukovať niečo tak neuveriteľné a mimo zdravého rozumu. Aj mňa máta otázka, kde na nápady vo svojich knihách chodí... Priznávam, že nie som jeho "ultras", skalný fanúšik a že som donedávna mala na konte prečítaných kníh iba jednu jeho knihu. A tú som zhodou okolností čítala tiež na konci roka. Terapiu. A teraz asi jeho najvernejších nasrdkám ešte viac - mám ju aj s podpisom autora. Bebé 😂😁
Po prečítaní anotácie ma kvárili obavy. Je mi fyzicky zle, ak vo filmoch vidím alebo v knihách čítam o týraní detí či žien. Dlho ma to potom trápi a zožiera. Preto som sa do knihy Cesta domov pustila s malou, ustráchanou dušičkou.