20. januára 2021

ZlatovláSSka. O žene, ktorá bola pre Tretiu ríšu príliš cenná.

Som veľmi rada, že som na konci predošlého roka dala šancu viacerým slovenským autorom. Jednou z nich bola aj Michaela Ella Hajduková a jej vojnový román Berlínske hviezdy. Keďže sa mi na poličke už celkom dlho "sušila" aj jej kniha ZlatovláSSka, tak som si povedala, že nadišiel jej čas. Navyše som mala "chuť" na román, čo sa veľmi často nestáva a tak nebolo nad čím premýšľať.

Štýl písania sa mi páčil aj tentokrát. Mám pocit, že pri Berlínskych hviezdach už autorka vychytala muchy a videla som istý progres. Nádherný popisný štýl bol prítomný aj v ZlatovláSSke. Oceňujem, že si dala záležať a neuchopila príbeh len tak plocho, ale naopak, snažila sa ísť do hĺbky a naštudovala si danú dobu. 
Spočiatku sa príbeh rozvíjal pomaly. Najmä prvá časť (Gabriel) sa trošku vliekla, až cca od 90. strany bol príbeh viac dynamický. Romantické duše určite poteší nie jedna romantická linka. Spočiatku som trochu mala chaos v postavách a rozprávačoch príbehu - často sa striedali aj v rámci jednej kapitoly. Možno by nebolo na škodu ich na začiatku odseku označiť menom. 

Téma pokusov bola ozaj veľmi odvážnym námetom a zrejme i výzvou. To kvitujem. Mám rada, ak sa autor pustí do ťažších tém a chytí príležitosť za pačesy. Na škodu veci však bola "schopnosť" hlavnej postavy Sanny. Miestami som sa cítila ako v scifi a ostala som v pomykove. Viem, že v danej dobe sa diali všakovaké udalosti a veci mimo logiky a že aj samotný Hitler sa vyžíval v divných pokusoch, teóriách a bol odkojený na prapodivných legendách, ale akosi mi to do príbehu nezapasovalo... Budilo to vo mne dojem marvelovky s Captainom America. 

Čo však musím pochváliť boli zaujímavé postavy v knihe - Tobias, Britta, Marianne, ale aj Schultz a barónka Freyia, no predovšetkým prekvapenie v postave Emilie. Aj keď to bola osoba, z ktorej Vám kypí žlč (taká tá hnusná zákeračka ako z telenovely, ktorej sa na konci 555. časti smejete keď lahodne padá zo schodov alebo skáče šípku z útesu), tak sa mi páčila a bola oživením. Autorka znova ukázala, že má ozaj široké (alebo hlboké? - nikdy neviem) znalosti a zapojila do príbehu viaceré známe "osobnosti" vtedajšieho režimu  - okrem iných napríklad aj Ilse Kochovú či doktora Clauberga a Mengeleho. Priznávam, že až tak by mi tam nechýbali. Možno toho nebolo treba až tak veľa. 

V príbehu nájdete všetko. Dobro i zlo, špinu doby, nádej na konci tunela i naivnú a srdcervúcu lásku. Berlínske hviezdy sa mi však zdali omnoho lepšie a uveriteľnejšie - čo je pre mňa aj pri fikcii dosť dôležité. Možno som trochu prísna, no nemôžem klamať - práve to, od čoho sa odvíja gro príbehu mi vadilo a "neulahodilo". Krásny popisný štýl autorky a taký ten kudrlinkový jazyk sa mi však veľmi páčili a aj preto som dala tomuto príbehu šancu a dočítala ho až do konca. Kvitujem, že príbeh neskončil na konci vojny, ale pokračoval ďalej. Bolo zaujímavé sledovať osudy hlavných hrdinov aj po vojne. Pár vecí mi však stále vŕtalo v hlave (Emilia a Erich, kto, kde, čo a jak) - neviem či mi to ušlo medzi riadkami alebo to tam ozaj nebolo vysvetlené... Knihu hodnotím na 3.5/5⭐, hlavne preto, lebo som sa nemohla prehrýzť neskorším poznávacím znamením hlavnej hrdinky. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)