8. januára 2021

Nespútaná - životný príbeh z kategórie motivačnej literatúry

Mala som pocit, že sa niekedy príliš žánrovo škatulkujem a že potrebujem do svojích knižných preferencií dostať svieži vietor. Biografie či spoločenské romány spadajú práve pod tie žánre, ktoré extra nevyhľadávam. Preto som si povedala, že by nebolo zlé vystúpiť zo svojho tieňa a prečítať si životný príbeh jednej silnej ženy, ktorá neváhala a chytila život za pačesy a stoj čo stoj si vydobila svoje šťastie a našla svoju hodnotu. Bestseller Nespútaná od američanky Glennom Doyle. 

Keď som si očami preletela úvodné strany s rozdelením kapitol, tak som nemala zlý pocit. Aj úvod bol takpovediac celkom lákavý. Málokedy niečo od kníh očakávam - nemám rada sklamania, no pri tejto knihe som akosi nemala pochybnosti, že pôjde o životný príbeh. Nakoniec však realita bola úplne iná... 

Postupne som začínala mať pocit, že táto kniha asi veľmi nie je pre mňa. Príbeh nebol celistvý. Išlo len o akési výňatky - čriepky zo života hlavnej hrdinky. Chýbala mi istá časová os, takto mi to prišlo chaotické. Čoraz viac sa tiež začali objavovať motivačné "štartovačky", keďže ako som neskôr zistila - autorka je aj motivačnou rečníčkou. A tu narazila kosa na kameň. Hoci sa život s Glennom vôbec nehral a zažila si toho ozaj dosť (alkoholizmus, bulímia, nevera, zmena sexuálnej orientácie), tak jej príbeh ma akosi stále obchádzal a nevžila som sa doň. A to aj napriek tomu, že som často iným ľuďom bútľavou vŕbou a empatia mi nie je cudzia. Motivačné hecovačky či psychologické kľučky na mňa neplatia 🤷‍♀️

Mierne ma iritovalo aj jej prílišné analyzovanie. Ak som si doteraz myslela, že ja analyzujem veci do hĺbky, tak autorka ma tromfla s obrovským náskokom a kývala mi zo stupňa víťazov. Všetko čo sa dalo (i to, čo by som nepredpokladala) rozobrala na poslednú prachovú časticu. Nenechala nitku suchú ani na rasových otázkach, úskaliach manželského života, rodičovstve či vnímaní viery a cirkvi ako takej. Cítila som taký ten americký pátos alebo ako to nazvať. Aj jej prístup k deťom mi miestami prišiel nazvem to "zvláštny" a mala som pocit, že jedno dieťa uprednostňuje na úkor zvyšných dvoch. Niekedy som sa nemohla zbaviť dojmu, že isté situácie vníma iba svojou optikou a neprijíma iný názor. Ale možno som to takto vnímala iba ja. 


Nie, nestaviam sa k tejto knihe negatívne i keď to asi tak nevyzerá. Len jednoducho - nesadli sme si a nebola to kniha pre mňa. Aj keď kvitujem úprimnosť a otvorenosť autorky a jej pozitívny vplyv na sebavedomie mnohých žien. Každá z nás je jedinečná a dokáže veľa, ak naozaj chce a ak pre to niečo robí. Áno, je ťažké žiť v mužskom svete, no zároveň aj pekne poukázala na to, že my ženy sa často kvôli materstvu či verejnej mienke ukrácame o svoju identitu, svoje sny hádžeme do zabudnutia alebo podriaďujeme svoj život rodine, práci a zabúdame pritom aj na seba. Táto jej filozofia mi v mnohom otvorila oči. Že si aj ja niekedy málo vážim samú seba a zabúdam na svoju hodnotu skrz blaho iných. Byť sebavedomým sebcom mi nikdy veľmi nešlo 😂

Nakoľko sme si s knihou veľmi nepotykali, tak by mi prišlo nespravodlivé ju hodnotiť hviezdičkami ako to robím vždy na konci svojej recenzie. Ak by bola kniha vo forme celistvého životého príbehu autorky, zrejme by si ma získala a nešetrila by som chválou. Čriepky popretkávané motivačnými omáčkami mi však miestami prišli príliš nasilu a chaoticky usporiadané. Verím, že mnohým čitateľom sadne a nájdu v nej to, čo potrebujú - tú správnu motiváciu, možno cestu k svojmu novému ja, zaujímavé myšlienky i exotický kokteil situácií, ktoré autorka zažila na vlastnej koži a z ktorých si dokážu čitatelia vziať ponaučenie. Môj obdiv má aj za to, že sa stala filantropom a pomáha ľudom v núdzi prostredníctvom neziskovej organizácie Together Rising. 

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran. 
#spolupraca 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)