Je o mne známe, že sa tvorbe slovenských spisovateľov vyhýbam. Aj keď by som rada podporila domácu tvorbu. No žiaľ, musím smutnr poznamenať, že pri ženských autorkách väčšinou nie som cieľovka, lebo ženské a erotické romány nečítam a nemám na ne žalúdok. Nádej pri mužských autoroch krimi u mňa tiež spľasla po zopár prešľapoch. *Na rovinu priznávam, že ma dosiaľ žiadna kniha od našich ospevovaných mužských autorov kriminálok neoslovila. Klišé, hrozný štýl písania, predvídateľnosť, trápne opisy, prirovnania na silu, ploché dialógy a príbeh o ničom... Také boli moje pocity po prečítaní niektorých kníh autorov, ktorých mená už asi tušíte.*Preto som s malou dušičkou vzala do rúk knihu od mladého slovenského autora Františka Kozmona.
* vysvetlenie na konci recenzie *
Kozmonove predošlé knihy som doteraz nečítala. I keď knihu Vlk sa mi podarilo vyhrať v minuloročnom Knižnom kompase. Žiaľ, knižný boh mi nedoprial a poštou mi prišla úplne iná kniha. Romantika 🤣😶😑 Keď som knihu Červ zazrela v edičnom pláne, tak ma na prvý pohľad zaujala. Dojmy z anotácie nezaostávali za pocitmi z esteticky vydarenej obálky. Misky váh sa naklonili k tomu, aby som si knihu zadovážila a riskla to. Veď nemám čo stratiť a nerada by som všetkých hádzala do jedného vreca. Tak teda poďme na to, rozoberiem a rozanalyzujem svoje dojmy do poslednej skrutky. Ostala mi po prečítaní trpká pachuť či naopak vo mne svitla nádej?
