Magický príbeh lesného dievčaťa poznačený vojnou, láskou, zradou, ale aj ľudskosťou

Príbehy z obdobia holokaustu, ktoré sú fiktívne alebo až príliš zromantizované mi veľmi "nerežú". Hlavne posledné roky som prestala čítať všetky novinky, ktoré začali vydavateľstvá chŕliť ako na bežiacom páse. Kniha Les miznúcich hviezd ma však aj napriek tomu, že je to fikcia a že má v sebe prvok, ktorý je mi tiež vzdialený zaujala a neváhala som, keď sa mi naskytla možnosť prečítať si ju.

Ten ďalší prvok, ktorý v knihách z tohto obdobia nemusím je mágia, mystika a veci medzi nebom a zemou. Často mi práve tieto prvky pokazili dojem z dovtedy perfektne vyskladaného príbehu, o ktorom by som možno aj zapochybovala, že je fiktívny. Čuduj sa svete, v tomto prípade mi to však nevadilo. Asi to dávam "za vinu" tej až rozprávkovo-magickej atmosfére, v ktorej sa príbeh nesie už od začiatku. Žiadne šoky sa teda v tomto smere nekonali, lebo som už na začiatku bola pripravená práve na to mystické a čarovné. 

Za ostnatým drôtom - historický román o najznámejšej vzbure v Auschwitzi.

Asi by som na prstoch jednej ruky narátala súčasné románové spracovania príbehov z obdobia druhej svetovej vojny (nazvem to takto, pre lepšiu predstavivosť), ktorých autorom je muž. A ešte menej bolo vydaných kníh, ktoré hovoria o povstaní v Osvienčime koncom roka 1944, teda tesne pred oslobodením tábora, kedy sa vzbúrili členovia Sonderkommanda. Nielen to ma na knihe Za ostatým drôtom z pera Jamesa D. Shipmana lákalo a tak som sa do nej so zvedavosťou pustila. 

ZlatovláSSka. O žene, ktorá bola pre Tretiu ríšu príliš cenná.

Som veľmi rada, že som na konci predošlého roka dala šancu viacerým slovenským autorom. Jednou z nich bola aj Michaela Ella Hajduková a jej vojnový román Berlínske hviezdy. Keďže sa mi na poličke už celkom dlho "sušila" aj jej kniha ZlatovláSSka, tak som si povedala, že nadišiel jej čas. Navyše som mala "chuť" na román, čo sa veľmi často nestáva a tak nebolo nad čím premýšľať.

Štýl písania sa mi páčil aj tentokrát. Mám pocit, že pri Berlínskych hviezdach už autorka vychytala muchy a videla som istý progres. Nádherný popisný štýl bol prítomný aj v ZlatovláSSke. Oceňujem, že si dala záležať a neuchopila príbeh len tak plocho, ale naopak, snažila sa ísť do hĺbky a naštudovala si danú dobu. 

Cilkina cesta - aká je miera skutočnosti a aká fikcie?

Knihu Cilkina cesta som si kúpila krátko po jej vydaní v slovenčine. Na poličke ma čakala až doteraz. Napriek dobrým recenziám som jej čítanie dlho odkladala. Asi som totiž spravila chybu a prečítala si článok týkajúci sa tejto knihy a problémov okolo jej vydania. Pre istotu, aby som nebola nijako ovplyvnená som po knihe siahla v období, kedy som bola "rozčítaná" a mala som naozaj dobrú náladu a obrovskú chuť čítať. Snažila som sa vytesniť získané informácie. Nečítajte ďalej, ak by Vás pozadie príbehu mohlo ovplyvniť alebo odradiť od čítania 🚫

Kniha je písaná naozaj "user-friendly" štýlom pre väčšinu čitateľov. V tomto smere nemám čo autorke vytknúť, stránky mi ubiehali pod rukami. Sem tam by som možno vynechala niektoré pasáže a popisy, ale budiš. Svižnosť príbehu dodali vcelku krátke kapitoly a vsuvky v podobe návratu do minulosti - akési flasbacky do čias kedy Cilka žila s rodinou v Bardejove, ale aj do čias, kedy už bola v Osvienčime. Gro príbehu sa teda odohráva po skončení 2. svetovej vojny a po oslobodení KT Auschwitz-Birkenau, kedy Cilku ako kolaborantku obvinia a odsúdia na 15 rokov nútenej práce v gulagu na Sibíri - vo Vorkute. 

Bohužiaľ, však nezdieľam nadšenie s inými čitateľmi. Vadilo mi veľmi veľa vecí, ktoré som nemohla len tak "prekusnúť". Aj keď sa nerada vyjadrujem negatívne ku knihám tohto typu vzhľadom na obdobie v ktorom sa tieto príbehy odohrávali a moju hlbokú úctu a obdiv k ľuďom, ktorí si prešli peklom, no nedá mi to... V nasledujúcich riadkoch sa budem snažiť nespoilovať a čo najhodnovernejšie vyjadriť svoje dojmy. 

Chlapec bez mena - citlivý príbeh dieťaťa, ktoré okúsilo hrôzy vojny

Je už asi všeobecne známe, že po knihách s príbehmi z obdobia 2. svetovej vojny siaham pomerne často. Je to síce ťažké čítanie, ale budem sa znova opakovať - potrebné. Nedávno som mala možnosť navštíviť Múzeum holokaustu v Seredi. Táto návšteva mi ešte dlho ostane v pamäti. Ak Vás táto téma zaujíma, určite choďte. 

Krátko na to som si prečítala túto knihu. Vôbec som od nej nemala očakávania. Úvod knihy, kde autorka vyslovila svoje obavy z toho, že sa chopila príbehu, ktorý bol z iného súdka, ma tiež mierne vydesili. Po prečítaní knihy však môžem povedať, že tieto jej obavy boli úplne zbytočné. Tento príbeh poňala veľmi citlivo a zároveň aj tak, že som nemala problém uveriť, že ho rozpráva malý chlapec. Dokázala sa vcítiť do detskej duše i vnímania sveta detskými očami. V istých pasážach knihy mi nebolo všetko jedno. Napriek tomu, že nie som matka, tak ma niektoré udalosti tak dojali, až som potláčala slzy. Najmä tie, keď na jeho malých pleciach ostane taká ťažoba a samota, akú by žiadne dieťa na svete nemalo nikdy prežiť. 

Citlivý príbeh z Osvienčimu o materinskej láske - Osvienčimská uspávanka

V poslednom čase mám celkom šťastie na knihy, kde sa dozviem vždy niečo zaujímavé o čom som doteraz ani netušila. Napr. v knihe Elizino tajemství (v auguste 2020 vychádza v slovenčine pod názvon Neviestky Osvienčimu) som sa dozvedela, že v Osvienčime fungoval aj nevestinec. Preto bolo pre mňa veľkým prekvapením, keď som sa dočítala, že v Osvienčime fungovala aj škola a škôlka.

Úkryt v kanalizácií - silný príbeh o prežití z čias druhej svetovej vojny

Svedectvá ľudí, ktorí prežili holokaust sú desivé, bolestivé, kruté... Napriek tomu je potrebné, aby neostali zamlčané a aby ich svet poznal. Bez prikrášľovania. Táto doba nám totiž ukazuje, že ľudia často zabúdajú alebo si zatvárajú oči. Pred pravdou, pred minulosťou, pred zdravým rozumom, vďačnosťou, pokorou...

Príbeh Krystyny Chigerovej a jej rodiny bol pre mňa doslova zarážajúci. Krystyna bola v tom čase ešte dieťaťom, ktoré však na základe toho čo prežilo, videlo a cítilo veľmi rýchlo dospelo. Neľahká situácia v poľskom Ľvove, kde navyše dochádzalo aj k atakom Ukrajincov voči židom sa ešte viac vyhrotila v roku 1943, kedy boli židovskí obyvatelia mesta vyhnaní, zavraždení, uväznení v getách alebo násilne deportovaní. Hŕstka odvážlivcov sa rozhodla uniknúť pred týmito hrôzami a nájsť útočisko v nehostinnom prostredí kanalizácie pod mestom. Tento risk sa mnohým z nich stal osudným, no opäť sa tu stretávame s "fenoménom šťastia a náhody", kedy si viacero ľudí vrátane Kžyšinej rodiny zachránilo život len vďaka hre osudu. 

Sesterská láska silnejšia než nenávisť, vojna a beznádej

Karanténne obdobie mi prinieslo nové možnosti. Respektíve čas "napraviť" svoje čitateľské resty a dať šancu knihám, ktoré na mňa na poličke čakali už dlho. Knihu Sestrin sľub som si kúpila krátko po tom, čo oficiálne vyšla. No až teraz som ju konečne aj prečítala.

Lovkyňa - po vojne sa z nacistickej predátorky stane lovená korisť

Musím priznať, že v poslednom čase uvažujem o zablokovaní knižných eshopov. Z každej strany sa totiž na mňa vykúka a láka ma nejaká zaujímavá novinka. Niekedy si knihy vyberám len tak intuitívne a nepozerám pri tom ani na recenzie. Kniha Lovkyňa od Kate Quinn ma zaujala na prvý pohľad. Keďže ide o historický román - fikciu, kde sa dej odohráva tesne po druhej svetovej vojny, tak v mojom prípade nebolo o čom ďalej premýšľať. Jednoducho - musela byť moja. 

Platená láska v Osvienčime - Elizino tajemství

Keď som niekedy začiatkom tohto roka blúdila zákutiami internetu a vyzvedala na aké knihy sa môžeme tešiť narazila som na knihu Elizino tajemství od poľského spisovateľa Dominika W. Rettingera. Nakoľko už len podtitul Osvětim Placená láska sľuboval, že kniha bude svojim spôsobom unikátna. Asi málokto totiž vie, že v Osvienčime fungoval aj nevestinec...

Nikdy nezabudni na to, kým si - Ukradnuté detstvo

Za posledné dva týždne sa mi do rúk dostali hneď dve - ako to ja nazývam "knižné jednohubky". Teda knihy, ktoré sú veľmi útle a ktoré dokážete prečítať za zopár večerov či dokonca za jeden jediný deň. Kniha Ukradnuté detstvo od vydavateľstva Motýľ sa od kníh, ktorých dej je tiež datovaný práve do obdobia druhej svetovej vojny v mnohom líšila. V čom konkrétne rozviniem nižšie... 

Proces - Annette Hessová - tajomstvá, ktoré neostali pochované.

Priznávam, že romány sú mojou nočnou morou a prechovávam k nim averziu. Hlavne vďaka tomu, že románové hrdinky sú často ako produkt pásovej výroby. Sú to predstavy žien - také, aké by chceli byť a preto ich tak "žerú" a vidia sa v nich. Napriek tomu som opäť prekonala svoj tieň a po jednom takom som siahla. Znova ma totiž zlákala anotácia.

Keď dáte knihe druhú šancu...Tanec s nepriateľom

Sú knihy, ktoré ma na prvý pokus nezaujmú a tak sa k nim po čase vrátim. Nestáva sa mi to často, väčšinou mám "dobrý nos" na knihy, ktoré prečítam na jeden dych. 

Dávnejšie, ešte keď som študovala na VŠ sa mi do rúk dostala kniha Tanec s nepriateľom. Práve v tom čase som začala čítať knihy z tohto obdobia. Dnes, takmer 6 rokov od tohto okamihu sa táto kniha dostala ku mne znova. Dokázal čas zmeniť môj názor na túto knihu? Čítajte a dozviete sa. 

Auschwitz - miesto, kde ľudskosť prehrala na plnej čiare

Človek. Homo sapiens sapiens. Najinteligentnejší tvor na Zemi. Čo si však pomyslieť o „pánovi tvorstva“ ak uvidíte, pocítite hrôzy, ktoré dokáže taký "inteligentný" tvor napáchať? Má človek právo vziať život inému človeku, správať sa k iným ako k handre a pošliapať ich dôstojnosť? NIE NEMÁ! No napriek tomu takéto veci pácha... Napriek tomu je v histórii ľudstva obrovská a nezmazateľná čierna stopa. Holokaust.

Pred (ak dobre rátam) siedmimi rokmi som mala možnosť navštíviť jedno miesto. Nič pre slabé povahy. Miesto, kde milióny ľudí prišli krutým spôsobom o život. Miesto, ktorého názov, keď vyslovíte, tak Vás zamrazí. Miesto, kde ľudskosť prehrala na plnej čiare. Osvienčim.