Príbehy z východu. Ale toho Ďalekého. Vtipné príbehy našinca zo života na Ďalekom východe

S cestopismi nemám práve najlepšie skúsenosti a nezaradzujem ich k mojim obľúbeným žánrom. Obávala som sa, že pôjde o ďalšiu sucharinu. Stratila som totiž nádej, že sa pri cestopisoch dočkám neprikrášleného pohľadu na navštívené miesta okorenené humorom typu "ako mi huba narástla". Kniha Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre mi však padla do oka a tak som si ju zakúpila ako e-knihu. 

Priznám sa, že autorku Dominiku Sakmárovú som predtým nepoznala. Až jej kniha ma primäla nakuknúť jedným očkom na jej blog a instagram. Akosi som vytušila, že si budeme "rozumieť". Svoje zážitky dokáže predostriť s humorom a gráciou. A navyše - "sme sušedi" (nie tak úplne, chápeme sa), takže moje východom nainfikované srdce zaplesalo. 

Autorka zhrnula svoje zážitky počas svojho pobytu na Taiwane a v Číne a pridala aj časť venovanú Slovensku - kedy našu rodnú hrudu poctili návštevou jej priatelia z Ďalekého východu. Ani oni sa nevyhli istým peripetiám a menším trapasom vďaka kultúrnym rozdielom a jazykovej bariére. Tieto príbehy by som nenazvala len oddychovkou, ale poslúžili aj ako super edukatívna pomôcka. Vtipne dokázala predostrieť miestne zvyky, reálie i zvláštnosti v týchto pre nás vzdialených krajinách.

Antiturista - otvorená spoveď stand-up komika s vlažným vzťahom k prírode

Po každej "ťažkej" knihe z hľadiska témy si vždy takúto knihu "preložím" inou - buď nejakou jednohubkou, kriminálkou alebo literatúrou faktu. V tomto prípade som však urobila výnimku a zalovila som v trocha iných vodách. Ani neviem prečo, no doteraz som vcelku úspešne obchádzala autorov, ktorých diela sa často radia k spoločenským románom s dávkou vtipu, humoru a sarkazmu. V danej situácií, kedy nás strach zabíja viac ako choroba som sa preto rozhodla na odľahčenie pre knihu Antiturista od nórskeho autora Are Kalvø-a. 

Odvátená tvár turizmu a O vojne, ktorá stále neskončila - reportáže, ktoré Vám otvoria oči

Ak by sa ma niekto spýtal, ktoré knihy rozhodne stoja za to, moja odpoveď by bola jasná. Tie, ktoré sú autentické a ktoré majú tú moc otvoriť  ľuďom oči. Nie je to tak dávno, kedy ma úplne "odrovnala" kniha Nájdem si ťa od Joanny Connors. Môžem smelo povedať, že práve táto knižka bola spúšťačom môjho "smädu" po ďalších a ďalších reportážnych knihách. 

Ako ďalšie som si vybrala rovno dve - Vitajte v raji - reportáž o turistickom priemysle a Akoby si kameň jedla. Na poličke ma aktuálne čakajú ešte - Srdcový král a Chladnokrvne.

Auschwitz - miesto, kde ľudskosť prehrala na plnej čiare

Človek. Homo sapiens sapiens. Najinteligentnejší tvor na Zemi. Čo si však pomyslieť o „pánovi tvorstva“ ak uvidíte, pocítite hrôzy, ktoré dokáže taký "inteligentný" tvor napáchať? Má človek právo vziať život inému človeku, správať sa k iným ako k handre a pošliapať ich dôstojnosť? NIE NEMÁ! No napriek tomu takéto veci pácha... Napriek tomu je v histórii ľudstva obrovská a nezmazateľná čierna stopa. Holokaust.

Pred (ak dobre rátam) siedmimi rokmi som mala možnosť navštíviť jedno miesto. Nič pre slabé povahy. Miesto, kde milióny ľudí prišli krutým spôsobom o život. Miesto, ktorého názov, keď vyslovíte, tak Vás zamrazí. Miesto, kde ľudskosť prehrala na plnej čiare. Osvienčim.