S cestopismi nemám práve najlepšie skúsenosti a nezaradzujem ich k mojim obľúbeným žánrom. Obávala som sa, že pôjde o ďalšiu sucharinu. Stratila som totiž nádej, že sa pri cestopisoch dočkám neprikrášleného pohľadu na navštívené miesta okorenené humorom typu "ako mi huba narástla". Kniha Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre mi však padla do oka a tak som si ju zakúpila ako e-knihu.
Priznám sa, že autorku Dominiku Sakmárovú som predtým nepoznala. Až jej kniha ma primäla nakuknúť jedným očkom na jej blog a instagram. Akosi som vytušila, že si budeme "rozumieť". Svoje zážitky dokáže predostriť s humorom a gráciou. A navyše - "sme sušedi" (nie tak úplne, chápeme sa), takže moje východom nainfikované srdce zaplesalo.
Autorka zhrnula svoje zážitky počas svojho pobytu na Taiwane a v Číne a pridala aj časť venovanú Slovensku - kedy našu rodnú hrudu poctili návštevou jej priatelia z Ďalekého východu. Ani oni sa nevyhli istým peripetiám a menším trapasom vďaka kultúrnym rozdielom a jazykovej bariére. Tieto príbehy by som nenazvala len oddychovkou, ale poslúžili aj ako super edukatívna pomôcka. Vtipne dokázala predostrieť miestne zvyky, reálie i zvláštnosti v týchto pre nás vzdialených krajinách.
Štýl mi tiež vyhovoval. Taký hovorový, blízky a nie vyumelkovaný s cieľom zaujať za každú cenu. Sympatické mi boli aj východniarske "frky", keďže tiež pochádzam z tohto maebného kraja, kde vraj nič nie je, ehm ehm 🤔🙉 Forma akoby denníkových zápiskov resp. krátkych poviedok bola tiež plusom. Tieto príbehy si tak môžete s kľudom prečítať počas pauzy v práci, cestovania v MHD alebo pred spaním. Zakaždým som sa tešila, keď sa ku knihe vrátim... Bola mojim leukoplastom 😂😁 (keď si knihu prečítate, tak pochopíte).
V istých častiach som trpela spolu s autorkou. Najmä pri jej peripetiách s večne prázdnym alebo podráždeným žalúdkom. Ozaj neviem, či by som mala odvahu na miestne špecialitky a nezvolila radšej pôst i za cenu prehnanej peristaltiky čriev sprevádzanej kvákaním gastrožaby 😂 Veľa pikošiek mi vŕtalo v hlave a usadilo sa v mojej spodine lebečnej. Prekvapilo ma, že na Taiwane sú muži zväčša podpapučníci a že sú "týraní" vlastnými ženami. Segiňatka. A že Čínsky múr má aj koniec! 😆😂 Tráva je láva, betón je spása a všetko všetulinko treba zaobaliť do plastového obalu. Moje zero waste srdce v mnohých statiach zaplakalo. Zistila som tiež, že bývam na prekliatom poschodí 😁
Značné rozdiely medzi Taiwanom a Čínou bolo vidieť v tretej časti. Pokiaľ si teda chcete rozšíriť svoje znalosti o bežnom, neprikrášlenom a necenzúrovanom živote v týchto krajinách, tak si vezmite do ruky Horalku a túto knihu ❤
Zhrniem to. Oceňujem formu akou bola kniha napísaná a aj jazyk - pripomínal mi také milé klábosenie s najlepšou kamoškou pri dobrej káve. V týchto časoch to bola kniha, ktorá mi ulahodila na duši a oživila môjho cestovateľského ducha aspoň takouto milou a zábavnou formou (i keď ja som limitovaná len na Slovensko a blízke okolie 😁). Pripomenulo mi to moje časy na výške počas terénnych praktík, kedy som preklínala všetko naokolo (dudroš level megatutti frutti; btw. preto môj blog nesie názov U túlavého knihomoľa 😁). Asi v tomto čase utrpel môj cestovateľský duch šokovú terapiu s trvalými následkami. Ak by sa autorka podujala aj na pokračovanie, tak určite siahnem aj po ňom. Knihu hodnotím na 5/5⭐.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)