S cestopismi nemám práve najlepšie skúsenosti a nezaradzujem ich k mojim obľúbeným žánrom. Obávala som sa, že pôjde o ďalšiu sucharinu. Stratila som totiž nádej, že sa pri cestopisoch dočkám neprikrášleného pohľadu na navštívené miesta okorenené humorom typu "ako mi huba narástla". Kniha Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre mi však padla do oka a tak som si ju zakúpila ako e-knihu.
Priznám sa, že autorku Dominiku Sakmárovú som predtým nepoznala. Až jej kniha ma primäla nakuknúť jedným očkom na jej blog a instagram. Akosi som vytušila, že si budeme "rozumieť". Svoje zážitky dokáže predostriť s humorom a gráciou. A navyše - "sme sušedi" (nie tak úplne, chápeme sa), takže moje východom nainfikované srdce zaplesalo.
Autorka zhrnula svoje zážitky počas svojho pobytu na Taiwane a v Číne a pridala aj časť venovanú Slovensku - kedy našu rodnú hrudu poctili návštevou jej priatelia z Ďalekého východu. Ani oni sa nevyhli istým peripetiám a menším trapasom vďaka kultúrnym rozdielom a jazykovej bariére. Tieto príbehy by som nenazvala len oddychovkou, ale poslúžili aj ako super edukatívna pomôcka. Vtipne dokázala predostrieť miestne zvyky, reálie i zvláštnosti v týchto pre nás vzdialených krajinách.
