Moje knižné mamonárske ja sa snažím krotiť a nenechať ho obalamutiť len na základe obálky. Keď som však uvidela obálku Detektívok zo záhradky, kde v dlhom kvetináči vkusne trčali niečie dlhé čongále, tak som hneď vedela, že som v trubke, že už len opípam kartičku a domov pôjdem s miernou skoliózou vďaka novej knižke v kabelke. Čo čert nechcel - krátko po vydaní som si musela urobiť radosť v Martinuse. Po prvé - bol deň detí a šak ja som dieťa svojich rodičov i keď mám čochvíľa 34. Po druhé - na MDD som trafila zmenu a akurát, keď jej blahorodie Taňko vyšlo z bytu, aby sa presunulo zarábať lóve sa spustil taký armageddon, že som do práce prišla nastajlovaná ako zmoknutá brojlerka milujúca punk s makeupom na pandu. Zaslúžila som si tú knihu? Hej!
Jedna vec je obálka, ale druhá príbeh a tu som mala svedomie v klídku. Keďže čierny humor, sarkazmus a irónia mi nie sú cudzie, tak som sa cítila ako v čitateľskom nebi 😁 Darmo, niekto preferuje lietajúce pierka v duchnách s doprovodom erozelovocu, niekto zas orgazmičí pri pristáti mimozemšťanov a niekto si chilluje pri tom, keď si dráčik spraví z nepriateľa ražniči. Taňko má rado prízemný humor a zločiny. Už úvod knihy a kurzívou písané pikošky zo zvieracej ríše s mierne sexi podtónom ma presvedčili, že s touto knihou si potykáme. Veď storky o slimačom 85cm pinďúrošovi či fekálna gastropohroma nenechali ani viaceré z vás chladnými, vy koťuhy 😆
Martina Parker žne s touto sériou v nemecky hovoriacich krajinách úspechy. Dokonca podľa tejto série natáčajú aj film tzv. záhradkársku krimi. Ak vám toto spojenie príde divné, tak vedzte, že spočiatku som bola aj ja na pochybách. Nie som práve najlepší botanik ani láskač motykový. Väčšina kvetov v obchode iba nasucho prehĺta, keď ma vidí. Na čele mám totiž nápis - vrah kvetov, tvoja posledná inštancia. Napriek tomu mám entuziazmus a verím, že časom sa tým zeleným drama queens u mňa začne dariť. Tiež som si nevedela predstaviť, čo môže byť na gardenkrimi také úžasné. Krvilačná zmutovaná kukurica (veľmi aktuálne) alebo pomstychtivá mando(/e)línka či vražda tupým kosáčikom? Nie, našťastie to bolo len pozadie, ktoré však malo v príbehu nezastupiteľnú úlohu. V tejto knihe boli rady pre záhradkárov zakomponované vo veľmi nenásilnej a miestami aj veľmi vtipnej forme a to vďaka záhradkárskemu klubu v jednej malej východorakúskej dedinke.
Eva je dlhé roky ženou v domácnosti a svoj život doslova zasvätila starostlivosti o jej muža a ich dcéru Karlu. Jej manžel Paul ju berie len ako prívesok, nutné zlo, slúžku, puťku a Evu viac stavia do role reprezentatívnej funkcie než bytosti z mäsa a kostí. Po neúspešných obchodoch,spackanom architektonickom projekte a hlavne Paulovom ranenom egu sa celá rodinka presťahuje do malej dedinky v Burgenlande. Ich hypermoderný dom pôsobí v gadžoloidnej dedine ako päsť na oko. Eva sa ho snaží zútulniť a tak sa stáva členkou miestneho záhradkárskeho klubu, kde sa stretávajú nadšené pestovateľky, ktoré záhradkárčeniu prepadli len nedávno, ale i staré harcovníčky, ktoré nie sú skúpe na rady, tipy či priesady a semienka. Mimo iného má aj Eva doma riadny kvietok. Taký manipulatívny, jejsebavedomiezožierajúci narcisík s charakterovými vlastnosťami parazita a šarmom Alaina Delona - jej manžela Paula. Ten je okrem prehnanej samoľúbosti a majstrovstva v pretvárke aj nevybúreným bujakom, ktorý Eve často nasadzuje parohy... A ako by povedal klasik, tu šípime len jediné - toto nééémdopadne dobre 😁 Budú tie čongále na obálke patriť jemu alebo sa do role posmrtného hnojivka cukiet nanominuje iná postavička?
Aj najväčší dobrák má v sebe kus svine a verte mi, že ak sa začítate do tohto príbehu, tak budete určite rovnako ako mnohí čitatelia sršať škodoradosťou. Aj keď ide o krimi, tak nečakajte brutálny krvák s fontánkou krvi a ani lietajúce pršteky. Krimi sa dá napísať aj bez toho a môže čitateľa baviť aj keď sa točí okolo záhradky, kompostu, rastliniek, škodcov a dedinského života. Ja som toto krimi celý čas milovala a teším sa aj na pokračovanie. Hoci ma neskoršie smerovanie príbehu trošku sklamalo, tak ten ironický podtón prevážil možno jemne rozpačité zakončenie príbehu. Ako knižného monka ma však nepotešila nekvalitná väzba, ktorá sa mi po jednom čítaní začala v zadnej časti odliepať (vydavateľstvo som na to upozornila, čakám na odpoveď; ak sa to stalo aj vám, tak dajte vedieť).
Autorka postavy vykreslila autenticky - aj s plusmi aj s neduhmi a doslova im aj vďaka nadhľadu a humoru vdýchla dušu a uveriteľnosť. Obľúbila som si nielen postavu Evy a jej trklé nápady, ale aj Johannu a hlavne Veru, oddanú priateľku a skvelú novinárku s detektívnymi vlohami. Rovnako sympatické boli aj miestne celebrity - hrdé panie domáce, ktoré mali vždy všetko pod palcom, na očiach a zapísané v kartotékach miestnych drbov. Napríklad Hilda, Verina mama, ktorá verila konšpiráciám a ktorá podozrievala zo sprisahania asi aj pružinu v kukučkových hodinách. Zaujímavou postavičkou bol aj Finz a jeho Pôda Inkov - kompost, v ktorom sa chce mrochtiť každá rastlinka a zeleninka (môžete si to preniesť aj na Finza a dvojnohé kvetinky 😁).
Koncom septembra by podľa všetkého malo vyjsť pokračovanie tejto série v slovenskom preklade a opäť s krásnou obálkou od Adriána Macha (Cíťte sa tu ako doma). Táto časť okrem vtipnej zložky a botanického bonusu otvára aj tému nešťastných manželstiev, kde nie je všetko s kostolným poriadkom. Ak hľadáte skvelú knižnú spoločníčku na dlhé jesenné večery, tak odporúčam hodiť očkom po tejto časti (a verím, že aj sérií, dávam tomu veľké nádeje). Nečudujem sa, že österreichčatám táto autorka vybila poistky 💁
Za knihu ďakujem tomu, že som večné dieťa a že si rada robím radosť len tak a naj v kníhkupectve 💚 (flóro)boh ochraňuj moje rastlinky, sú to bohyne 😅💪
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)