Tvorba Kristin Harmel pre mňa vôbec nie je neznámou a prečítala som všetky jej knihy, ktoré boli preložené do slovenčiny. Dlhšie som nečítala príbeh, ktorý by sa odohrával vo vojnových časoch. Aj preto bola pre mňa novinka z vydavateľstva Fortuna Libri práve od tejto autorky vojnových románov "povinnou jazdou".
Aj Harmel má ako autorka svoje poznávacie znamenie a obľúbený prvok. Vo svojich knihách častokrát vytiahne z talóna veľmi zaujímavú a nie známu tému a nedovolí si príbeh len tak odfláknuť. Práve naopak - dodá príbehu hĺbku. Mojou srdcovkou naďalej ostáva Les miznúcich hviezd, ktorý mal taký, poviem to nadnesene, až magický poprašok. Ostatné príbehy mali istý nádych elegancie aj vďaka jeho hlavným protagonistkám či prostrediu (napríklad Paríž). V knihe Kým sa opäť stretneme sa autorka dotkla hneď viacerých tém a nebála sa ani tých emočne náročnejších. Okrem hľadanie pravdy a vlastnej identity, tak príbeh ponúka aj zabudnuté osudy nemeckých vojnových zajatcov v Amerike, generačnú traumu, chybym ktoré nás poznačia na celý život či očistu zvanú odpustenie.
Emily Emersonová sa ocitá na životnej križovatke. Prišla o prácu, o svoju milovanú babičku a stroskotal jej ďalší vzťah. Zároveň si so sebou nesie kríž v podobe tajomstva o utajovanej adopcii. Po rokoch sa s ňou snaží nadviazať vzťah jej otec, ktorý ju ako dieťa opustil. Keď jej však domov dorazí obrovský balík až z Nemecka, v ktorom je na obraze znázornená jej zosnulá babička aj s odkazom, že jej láska na ňu nikdy nezabudla, tak pre Emily prichádza to, na čo dlho čakala. Impulz. Iskra, ktorá môže zmeniť jej život a priniesť jej pokoj. Na tejto ceste poznania sa ocitá aj so svojím otcom - spoločne tak pátrajú po svojich koreňoch a možno si tak k sebe opäť nájdu cestu...
Tento príbeh bol síce dosť boľavý, trošku rozťahanejší a v niečom aj možno jemne odlišný od autorkinej predošlej tvorby, no skrýval veľmi pekné posolstvá. Dotkol sa problematiky generačnej traumy, ktorá sa častokrát stáva brzdou a uväzní v smútku a depresii celé generácie jednej rodiny. Autorka s citom naviedla čitateľa k poznaniu o tom, aké je dôležité odpustenie. V prvom rade však treba odpustiť sebe samému a vyrovnať sa so svojimi démonmi. Nemám síce rada takéto filozofické reči a poučky, no v Kým sa opäť stretneme dávali zmysel. Na "odľahčenie" a taký ten potrebný nádych výdych sa v príbehu objavil aj očarujúci svet maliarskeho umenia. Harmel znova stavila na obľúbený koncept linka v minulosti a linka v prítomnosti, ktoré sa neskôr krásne spoja. Aj v tomto prípade však výrazne dominuje linka v prítomnosti. Tá minulá je viac romantická, snová a plná ilúzií a viery v lepšie zajtrajšky. Prítomná je už viac poznačená poznaním, sklamaním a tým pádom tak vznikol balans.
Aj keď som možno čakala viac hrabkania sa v minulosti a viac šťastných koncov, tak tento príbeh určte ostane v mojej pamäti. Oproti predošlým knihám autorky bol tento boľavejší, vyzretejší a možno aj menej snový. Tým, že je ťažší ho odporúčam nechať si ho na obdobie, kedy potrebujete hlbší príbeh a nie niečo ľahké a oddychové. Nie každému môže "sadnúť" aj samotná postava Emily alebo jej otca. Aj ja som s nimi, ich myšlienkami, správaním či rozhodnutiami občas viedla vnútorné boje.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Fortuna Libri a odporúčam pozrieť sa na tvorbu autorky. Čoskoro pribudne ďalšia novinka 💘
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)