Tvorba Kristin Harmel pre mňa vôbec nie je neznámou a prečítala som všetky jej knihy, ktoré boli preložené do slovenčiny. Dlhšie som nečítala príbeh, ktorý by sa odohrával vo vojnových časoch. Aj preto bola pre mňa novinka z vydavateľstva Fortuna Libri práve od tejto autorky vojnových románov "povinnou jazdou".
Aj Harmel má ako autorka svoje poznávacie znamenie a obľúbený prvok. Vo svojich knihách častokrát vytiahne z talóna veľmi zaujímavú a nie známu tému a nedovolí si príbeh len tak odfláknuť. Práve naopak - dodá príbehu hĺbku. Mojou srdcovkou naďalej ostáva Les miznúcich hviezd, ktorý mal taký, poviem to nadnesene, až magický poprašok. Ostatné príbehy mali istý nádych elegancie aj vďaka jeho hlavným protagonistkám či prostrediu (napríklad Paríž). V knihe Kým sa opäť stretneme sa autorka dotkla hneď viacerých tém a nebála sa ani tých emočne náročnejších. Okrem hľadanie pravdy a vlastnej identity, tak príbeh ponúka aj zabudnuté osudy nemeckých vojnových zajatcov v Amerike, generačnú traumu, chybym ktoré nás poznačia na celý život či očistu zvanú odpustenie.
