Zimní muži - príbeh o vojne z druhej strany

Akosi intuitívne mi padla do oka kniha Zimní muži. Dlho som mala problém s čítaním v češtine - nie že by som jej nerozumela, len čítanie v rodnej slovenčine je pre mňa pohodlnejšie. Avšak pri knihe Zuzanin dech táto moja pohodlnosť odplávala a už húfne vyhľadávam aj tituly v češtine. Navyše tento príbeh mal byť iný... V čom? Čítajte a dozviete sa.

Kníh o holokauste a druhej svetovej vojne je mnoho. Predovšetkým príbehov zo strany preživších - teda tých, ktorí boli nevinnými obeťami nacistickej ideológie. Avšak príbehov z tej druhej strany veľa nie je. Práve v tom je kniha Zimní muži iná. I keď ide o fikciu (nikde som nenašla zmienku, žeby šlo o skutočnosť), tak predostiera príbeh dvoch bratov, ktorí sa ocitli v pazúroch SS. Musím uznať, že zhodnotiť túto knihu pre mňa nie je ľahké...

Príbeh je vyrozprávaný očami viacerých  rozprávačov. Spočiatku sú nimi iba bratia Karl a Gerhard. Jediné, čo ich spája je pokrvné puto. Gerhard bol vždy zdržanlivejší introvert s talentom na čísla. Aj preto vyštudoval matematiku a stal sa učiteľom. Prišiel o ženu i dcérku a tak upadol do smútku a apatie. Jeho starší brat Karl bol zas takpovediac bez šance na voľbu a kráčal v šľapajách svojho otca, po ktorom prevzal rodinnú firmu - textilnú továreň, kde sa mimo iného šili aj uniformy nemeckých vojakov. Karl bol síce rodinne založený, no aj o niečo priebojnejší a akčnejší než jeho mladší brat. Bol vojakom v prvej svetovej vojne a v kútiku duše dúfal, že ak to príde, tak bude za svoju vlasť opäť bojovať. Aj on sa pokúšal o to isté, o čo sa pokúšal aj jeho otec Reinhard - spraviť zo svojho najstaršieho syna silného a odhodlaného muža. Ako inak než cez tvrdý vojenský výcvik. August bol však akoby kópiou Gerharda. Bol citlivý, vnímavý mladý muž a nezaujímal sa o vojnu, politiku či rodinné podnikanie. 

Spočiatku som mala pocit, že pôjde o príbeh, kde bude autor vykresľovať priepastné rozdiely medzi týmito dvoma bratmi v ich pohľade na vtedajšiu politickú situáciu a vojnové ťaženie rodného Nemecka. Že jeden z bratov bude na strane dobra a druhý sa ocitne na opačnej strane barikády... No nie, nebolo tomu tak. 

Hoci sa obaja bratia vnútorne nestotožnili s režimom, tak ich nacistická mašinéria nakoniec doslova zomlela a postupne ich ničila. Autor oboch bratov vykreslil (i keď trocha plocho) ako rozorvané osobnosti, v ktorých sa bila povinnosť, nátlak a strach a zároveň i výčitky a kopa otáznikov o správnosti svojich činov. Na strane druhej sa však uspokojili s výhodami, ktoré im členstvo v SS a práca v prospech ríše prinášala. Ich "svedomie" sa na chvíľočku tichým, nenápadným hláskom ozvalo až vtedy, keď museli na dôvažok preukázať svoju poslušnosť a vernosť režimu. Aj za cenu krviprelievania a ukrutnej nespravodlivosti... Svojim spôsobom tak tým prejavili akúsi rezignovanosť, slabosť a strach. Vnútorný nesúhlas zahubili a radšej plnili rozkazy. Jeden z bratov sa stal členom SS a bojoval na fronte. Ten druhý bol nútený pracovať pre gestapo, no potom sa rovnako ako Karl stane členom SS, kde však bude plniť zvláštne úlohy (schválne neprezrádzam). Práve to ma prekvapilo a v tomto smere má táto postava sklamala. Očakávala som totiž, že sa vzoprie. Strach o vlastný život zvíťazil nad ľudskosťou a ideálmi. Ťažko ho však súdiť. Kto vie, ako by sa zachoval každý z nás v tej dobe... 

Príbeh je rozdelený na celkovo 3 väčšie časti. O čosi neskôr sa k dvojici rozprávačov pridá aj Karlov syn August a istý ukrajinský ostreľovač v službách červenej armády. Spočiatku ma trochu rušilo skákanie v čase. Úvodné kapitoly každej jednej časti by som skôr prijala zhrnuté až na konci, pretože pôsobili chaoticky a "spoilovali", čo sa udeje. Začiatok knihy mal ťažší rozbeh. Asi tretina knihy sa odohrávala ešte v čase tesne pred vypuknutím vojny v Hamburgu. Príbeh potom síce gradoval, ale miestami bolo ťažšie sa ním prehrýzť. Občas ma rušili zbytočné opisy (loď, prístav, park, strom, front...) - niekedy je menej viac a netreba za každú cenu opisovať strom uprostred záhrady či lode kotviace v prístave, načo? 

Ďalšia zvláštnosť tejto knihy spočíva vo forme. Ide o skôr vojnový príbeh z frontu, ktorý asi viac ocenia muži. Avšak, mňa ako ženu napriek tomu zaujali aj početné pasáže priamo z bojov na fronte. Štýl, akým bol príbeh napísaný je však trocha naročný. Nielen vďaka skákaniu v čase a zmenám v úlohe rozprávača. Sledovať postupné formovanie postáv v čase a vzhľadom k tomu, kde sa nachádzali sa nezaobišlo bez väčšej pozornosti pri čítaní. Ale akási rozorvanosť postáv a zároveň ich pasivita a vykreslenie ich vnútra stáli za to. Nátlak poukázal na ich slabosť a bolo zaujímavé sledovať ich osudy. A v neposlednom rade bolo zvláštne sledovať ako sa režimu museli podriadiť nielen prenasledovaní, ale aj "prenasledovatelia". 

Aj keď mi táto kniha dala celkom zabrať vďaka náročnejšiemu štýlu akým bola napísaná, tak neľutujem, že som si ju nakoniec prečítala. Ukázala mi aj iný pohľad na druhú svetovú vojnu a jej obete. Tými môžeme nazvať aj ľudí, ktorí stratili sami seba a nedokázali sa vzoprieť, hoci musím priznať, že ich neľutujem. Kolaborácia s Treťou ríšou im priniesla značné výhody a tým, že súhlasili sa stali aj oni vykonávateľmi zla. Skôr však ostáva otázkou či bol potom pre nich život plný výčitiek, obzerania sa poza plece a návrat "domov", kde už nik nebol trestom alebo odmenou za to všetko... Nie zo všetkého treba viniť iba strach a absenciu odvahy. 

Knihu hodnotím na 4/5⭐. Mala svoje plusy aj mínusy, ale tým, že bola iná a že predostrela rozdielny pohľad na vojnu u mňa prevážili viac jej plusy. Minimálne morálna dilema vo vtedajšej dobe tam bola načrtnutá hodnoverne. Rovnako aj hranica medzi dobrom a zlom a "úloha" svedomia.