Antiturista - otvorená spoveď stand-up komika s vlažným vzťahom k prírode

Po každej "ťažkej" knihe z hľadiska témy si vždy takúto knihu "preložím" inou - buď nejakou jednohubkou, kriminálkou alebo literatúrou faktu. V tomto prípade som však urobila výnimku a zalovila som v trocha iných vodách. Ani neviem prečo, no doteraz som vcelku úspešne obchádzala autorov, ktorých diela sa často radia k spoločenským románom s dávkou vtipu, humoru a sarkazmu. V danej situácií, kedy nás strach zabíja viac ako choroba som sa preto rozhodla na odľahčenie pre knihu Antiturista od nórskeho autora Are Kalvø-a. 

Na knihu som sa veľmi tešila. S jej názvom sa totiž sčasti stotožňujem. Sama patrím k tzv. knedlíkom, ktorí nie sú veľmi dobrodružstvachtiví a ktorí majú pomerne vlažný vzťah k horám. Aj fakt, že autor je stand-up komik dávala knihe veľkú nádej a čiastočne sa táto skutočnosť pričinila o to, že som si nakoniec knihu kúpila. 

V kruhu mojich známych mám povesť človeka, ktorý sa hlavne v prírode veľmi rád sťažuje - môj priateľ stvorenie tohto typu nazýva dudroš poľný. Akonáhle sa moja telesná schránka vyštverá na nejaký vyšší kopec, tak mi moje tlstučké pršteky na rukách začnú opúchať. Panáčik Michelin sa môže v danej chvíli schovať a ísť sa hanbiť do kúta. Asi moje telo týmto spôsobom vysiela negatívne odozvy môjmu mozgu - najmä tej časti, kde je uložené extrémne dudranie, večný nepokoj i náhle zdravotné indispozície neznámeho pôvodu a bleskurýchleho priebehu. Nakoľko som počas svojho štúdia - áno, hundroš-knedlík môjho rangu sa rozhodol vyštudovať geografiu, absolvovala viacero terénnych praktík, exkurzií i výletov kade tade, tak mám v talóne hŕbu zaujímavých príhod. Raz možno dôjde aj na to, že ich kdesi pekne spíšem a podelím sa o ne 😂

Autor sa s čitateľmi podelil aj o osobné fotografie či náčrty zo svojich ciest. Prvotný popud autora k rozhodnutiu vydať sa do hôr nebola kríza stredného veku ani nevysvetliteľná túžba po zdolaní vrcholov. Autor si totiž všimol zvláštny fenomén - veľa jeho priateľov mu "ukradla príroda".  Doslova sa začali predbiehať, kto si na sociálne siete zavesí viac fotiek z lona prírody s čo najviac cool hashtagmi. Preto sa rozhodol absolvovať takúto túru pešo i na bežkách, aby tak prišiel na to, čo viedlo jeho priateľov k tomu, aby pohodlné vysedávanie v krčme, vymetanie barov či ležérne grilovanie na záhrade s rukou hore vymenili za dlhočízne túry v chladnom počasí, natrieskaných vlakových spojoch a chatách s režimom školy v prírode, kde dresscode pozostával z kvalitných topánok a všetkým s prívlastkom lyžiarsky/a/e či trekingový/á/é.

Kniha sa skladá z dvoch častí. V tej prvej putuje po najviac obľúbených destináciách v jeho domovine so svojou spoločníčkou Dokumentaristkou, ktorá ho má držať pri zemi a má byť neznesiteľne pozitívna a prehnane otravná. V druhej časti sa k Spisovateľovi a Dokumentaristke pridajú aj Zle Vybavená a Úzkostlivec. Vzniká tak "ideálna" partia na výlety do hôr.

Atmosféra knihy sa nesie v duchu pochopenia toho, čo dokázalo autorových priateľov takpovediac vytrhnúť z komfortnej zóny. Častokrát si doberá "horalov", horských "mačov" a po skúsenostiach už aj odpovede na otázku, koľko trvá daná túra berie s nadhľadom. Sarkazmus mu nechýba hlavne pri "vysmievaní" sa z toho, že všetci turisti po zdolaní vrcholu upínajú ruky k nebu a čiastočne ich tak prirovnáva k (náboženským) fanatikom. 

Už v článku o knihe Vitajte v raji som popisovala, prečo je môj vzťah k horám taký vlažný... Veľmi mi vadí ten súčasný - často silený záujem ľudí o turistiku a pobyt v horách. Hory sa mi už totiž nezdajú také krásne, nedotknuté a tiché. Čistú prírodu a životný priestor fauny a flóry je totiž úplne narušený a eliminovaný práve kvôli ľuďom a ich nárokom na istý štandard a komfort... Preplnené parkoviská, odpadky, vidina výnosného biznisu a žiadny pokoj... A okrem iného rozčuľuje ma aj prílišná snaha o prekonanie seba samého a pokus o chvastúňstvo pred známymi. Nehádžem všetkých do jedného vreca, to určite nie, ale žiaľ, často sa mi pred očami premihne obraz toho, ako som raz v Slovenskom raji stretla mladú rodinku, ktorá svoje možno 4-5 ročné dieťa obula do sandálok!!! na túru, kde som mala ja čo robiť v turistickej obuvi! Navyše som vtedy zistila, že kombinácia Monka, ktorý sa bojí výšok a úzkostlivca, ktorému sa šmýka pri každom kroku a ktorý viac rozmýšla nad závetom než nad krásou okolitej prírody je vražedná a do hôr sa absolútne nehodí a neodporúča.  Preto je pre mňa také hazardovanie len za cenu toho, že sa vyvetrám, ukážem pred známymi, že na to mám alebo že si na instáč zavesím parádnu fotku nepochopiteľné. Myslím, že aj môj priateľ oľutoval jeho posledný pokus o turistický zážitok v horách, keď moje pindanie prehučalo aj sladký spev zboru vtáčikov a dozaista prinútilo aj zalezenú zver zaobstarať si štuple do uší, len aby ma už nebolo počuť.

Preto som akosi očakávala, že aj autor bude "moja krvná skupina" a že o vtipné zážitky, hundranie, riadnu dávku sarkazmu a tiež škodoradostné posmievanie sa "z otrokov" súčasného trendu #prirodajetop nebude núdza. Bohužiaľ, musím priznať, že na mňa tam toho bolo málo. Niekedy som zívala nad nudnými pasážami s nezáživnými suchými faktami. Sarkazmus sa v knihe nachádzal, no jeho porcia bola príliš diétna a nemastná-neslaná. Len veľmi málo pasáži v knihe som si farebne označila ako vtipné - teda také, na ktoré by som rada upozornila, ktoré ma zabavili a s ktorými by som sa chcela aj s Vami podeliť. Napr. "človek by mal v živote vyskúšať všetko okrem incestu a ľudových tancov" alebo "sú to lži; je to Donald Trump v trekingových nohaviciach". Pobavila ma aj Úzkostlivcova úvaha o tom, čo by sa mohlo na túre pokaziť: "Môžeme oslepnúť zo slnka, takže neuvidíme valiacu sa lavínu. Keď budeme pochovaní pod snehom, budeme ležať dolu hlavou a zistíme, že máme vírus, ktorý spôsobuje črevnú chrípku". Myslím, že aj pasáž s vtipnými názvami miest v nórskej prírode či slovník, ktorý by mal ovládať človek, ktorý sa vyberie do hôr tiež stoja za to a pousmejte sa nad nimi. 

Druhá časť knihy bola o trocha lepšia ako prvá, viac ma pobavila. No tie bezduché - aspoň pre mňa nezaujímavé fakty tam boli stále. Neviem si pomôcť, ale práve to mi trocha pokazilo dojem z knihy.  Asi som aj trocha pokazená tým, že som si počas praktík zo školy toho zažila dosť - od blúdenia v kruhu, cez útek z najvyššej časti hradu kvôli bleskom, strach z napadnutia medveďom poľskej národnosti, hanbu pre miestnymi obyvateľmi (ak zbadáte viacero partií mladých ľudí v pršipláštoch, gumákoch, s lopatami, sáčkami s "hlinou", plnými ruksakmi a špinavými rukami po ktorých ostávali v teréne 1.5 m jamy asi by ste si mysleli to isté) až po prehodnocovanie života v kľude kdesi pri parkovisku nad pizzou zatiaľ čo moji príliš naspeedovaní spolužiaci potili krv kdesi na Kláštorisku... Knihe chýbala šťava, neprišla mi až taká vtipná, že by som sa pri tom držala za brucho a to som človek, ktorý sa smeje na hlúpych až primitívnych vtipoch i smiešnych obrázkoch a videách so zvieratkami.

fungate.cz

Aspoň taký je môj názor, ale ako stále pripomínam - vkus a nároky každého čitateľa sú rôzne. Knihu preto hodnotím na 6/10*. Nebavila ma totiž tak, ako som dúfala a očakávala...