U túlavého knihomoľa : Keď dáte knihe druhú šancu...Tanec s nepriateľom

Sú knihy, ktoré ma na prvý pokus nezaujmú a tak sa k nim po čase vrátim. Nestáva sa mi to často, väčšinou mám "dobrý nos" na knihy, ktoré prečítam na jeden dych.

Dávnejšie, ešte keď som študovala na VŠ sa mi do rúk dostala kniha Tanec s nepriateľom. Práve v tom čase som začala čítať knihy z tohto obdobia. Dnes, takmer 6 rokov od tohto okamihu sa táto kniha dostala ku mne znova. Dokázal čas zmeniť môj názor na túto knihu? Čítajte a dozviete sa.

V čase, keď som vypomáhala v knižnici bola táto kniha veľmi žiadaná. Po vrátení sa dlho na poličke neohriala. Nie som teda jediná, ktorá rada číta skutočné príbehy z vojnových čias ako na bežiacom páse. Priznám sa, že spočiatku som okolo tejto knihy krúžila, krútila očami... Môj prvý dojem z nej totiž nebol práve najlepší. Dala som jej teda druhú šancu. Za tých 6 rokov sa na mne predsa len podpísal zub času (áno, som krajšia 😹) a aj moje zmýšľanie a pohľad na svet sú diametrálne rozdielne ako v mojich študentských časoch. Rozhodla som sa teda, že si knihu požičiam a znova prečítam.

Kniha má prijateľnú hrúbku a pútavý obal. Asi ako všetky knihy od vydavateľstva Motýľ. V pohode ju "zvládnete" aj za jeden-dva večery. Je štedro doplnená krásnymi, nostalgickými fotografiami hlavej hrdinky a jej rodiny, prípadne miest, kde bola. Nechýbajú ani autentické listy, piesne a básne, ktoré napísala počas pobytu v táboroch.

Príbeh Roosje sa do knižnej podoby rozhodol zvečniť jej synovec aj napriek tomu, že sa veľmi nepoznali a rodinné vzťahy boli v dôsledku vojny, rozdielnych názorov a dlho potláčaného pocitu krivdy a obviňovania prerušené. O svojom židovskom pôvode sa totiž autor Paul Glaser dozvedel náhodne - počas návštevy koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde v expozícií s kuframi zbadal na jednom z kufrov svoje priezvisko. Keďže jeho priezvisko nebolo veľmi frekventované, rozhodol sa pátrať. Jeho podozrenia boli nakoniec potvrdené aj napriek nevôli a nespolupráci jeho otca. Pomocou listov a osobných vecí tety Roosje, ktoré sa k nemu dostali si postupom času pospájal mozaiku Roosjinej minulosti a aj minulosti jeho rodiny.

Roosje bola dôsledná a svoje spomienky doplnila nielen ľahko predstaviteľnými opismi miest a situácií, ale aj množstvom fotografií. O svojich zážitkoch si totiž písala denník. Nechýbajú zážitky z čias dospievania, prvé lásky, časy vzbury i zrod lásky k tancu. Jej život bol plný zvratov, vášne i zrady... Jej najväčšou láskou bol tanec, hudba a spev. Predovšetkým tanec...

Ako je už známe, romány nemusím. Strašne ma totiž irituje ženská naivita prerastajúca do hlúposti, zatemnenia mysle až neváženia si seba samej. Práve tento fakt a nemôžem si pomôcť aj podľa mňa veľmi okaté prifarbovanie niektorých situácií autorom (alebo možno samotnej hlavnej hrdinky) mi už aj pred rokmi vadili. Bohužiaľ, ani druhé čítanie ma nepresvedčilo. Prílišná prelietavosť Roosje, jej túžba po mužskej spoločnosti a príliš veľa milostných avantúr aj tam kde by ich človek nečakal a tam, kde by sa citom nenechala opantať ani erudovaná naivka sa niesli celou atmosférou knihy a negativne ma "zhltli"... Niekedy mi žiaľ prišla ako osoba, ktorá sa bez muža nedokáže pohnúť ďalej a je jej úplne jedno ako s ňou zachádza. Hlavne, že nie je sama... Nechcem sa hrať na psychológa, no predpokladám, že toto jej správanie pramenilo z tragédie, ktorá sa jej stala ešte pred vojnou. Takéto niečo by bez pochyby poznačilo každú ženu. Nemám teda v úmysle hlavnú hrdinku haniť, božechráň - veď koniec koncov jej príbeh je aj príbehom poriadnej odvahy a odhodlanosti, no žiaľ, táto kniha nebola úplne mojou "šálkou kávy". Každopádne bola však pre mňa o dosť znesiteľnejšia ako kniha Krajčírka z Dachau... Kapitoly o Roosje sú popretkávané aj kratšími kapitolami o autorovi. Najmä o pátraní po rodinnom tajomstve a minulosti jeho predkov. Občas to síce bolo rušivé, nemám totiž rada, ak sa v deji veľmi skáče, no na druhej strane tak autor priblížil čitateľom jeho strastiplnú cestu pri hľadaní pravdy.

Ku koncu mi už tie siahodlhé opisy trocha začali vadiť a preskakovala som viaceré pasáže. V úplnom závere knihy (čo naopak veľmi oceňujem a čo mi u viacerých autorov chýba) sa v epilógu dozvedáme aj to, čo sa udialo s niektorými postavami. Som rada, že si s tým autor dal tú námahu a prezradil čitateľom svoje zistenia.
Knihu hodnotím na 7/10*. Dodám však, že táto kniha si podľa mňa nájde mnohých čitateľov, len mňa až tak nenadchla kvôli môjmu "puritánstvu" 😂😌

Dodatok ako ospravedlnenie za dlhú odmlku :)
Tieto mesiace priniesli resp. ešte len prinesú aj niekoľko zaujímavých knižných noviniek z vydavateľstva Motýľ, ktoré ako som si všimla prináša veľa zaujímavých titulov práve z tohto žánru. Neviem ako vy, ale ja si už brúsim zuby na knihu Bol som číslo 30529 od Felixa Weinberga, ktorá vyšla v septembri a októbrovú novinku Manželka nacistického dôstojníka od Edith H. Beer. Tieto tituly jednoznačne obohatia moju súkromnú knižnicu. Pripájam aj zopár tipov na pripravované knižné novinky. Čítate aj vy radi knihy z tohto obdobia?