V poslednom čase mám celkom šťastie na knihy, kde sa dozviem vždy niečo zaujímavé o čom som doteraz ani netušila. Napr. v knihe Elizino tajemství (v auguste 2020 vychádza v slovenčine pod názvon Neviestky Osvienčimu) som sa dozvedela, že v Osvienčime fungoval aj nevestinec. Preto bolo pre mňa veľkým prekvapením, keď som sa dočítala, že v Osvienčime fungovala aj škola a škôlka.
Túto školu so škôlkou mala na starosti Helene Heinnemannová. Rodená Nemka, Árijka ako cez šablónu. Prečo sa ocitla v tábore? Z prostého dôvodu - vydala sa za Róma. Keď ho spolu s jej deťmi chceli deportovať, neváhala a odišla tiež. Materinská láska a láska k Johannovi jej nedovolila ostať a "prečkať" vojnu bez následkov.
Helene padla do oka obávanému Mengelemu vďaka svojej odvahe. Častokrát mu vyjadrila svoju nevôľu s jeho rozhodnutiami. Aspoň tak bol ich "vzťah" v knihe vykreslený. V mnohých smeroch sa jeho popis v knihe stotožňoval s názormi preživších. Vysoký elegán, ktorý nebudil dojem krvilačnej potvory posadnutej svojimi zvrátenými experimentami. Je otázne, čo bola pravda a čo autor mierne prikrášlil a vyfabuloval. To sa už nedozvieme. Príbeh je totiž skutočnosťou iba inšpirovaný. Prečo? To pochopíte, keď si knihu celú prečítate.
Knihu som čítala v češtine. Aj napriek tomu, že sa jej v literatúre často vyhýbam. Čítanie v slovenčine je pre mňa komfortnejšie a priznávam, že čestinu mám skôr "v ušiach". Písaný text v češtine občas okorenený umeleckými popismi je pre mňa niekedy doslova mordovanie. V tomto prípade bolo však čítanie knihy znesiteľné z hľadiska jazyka. Kapitoly sú približne rovnako dlhé. A príbeh pekne plynie v čase i priestore.
Jediná moja výhrada sa týka uveriteľnosti príbehu. Často som mala pocit, že niektoré časti sú domyslené prípadne inšpirované inými príbehmi. Veľa vecí mi prišlo trocha pritiahnutých za vlasy. Návšteva Himmlera, správanie Heleninho najstaršieho syna, ktoré nebolo na úrovni jeho veku či často až drzosť a opovážlivosť hlavnej hrdinky, ktoré by asi len ťažko ostali bez trestu a prepiekli by sa jej. Nič to však nemení na tom, že Vám táto kniha ponúka aj niečo nové. Informácií o tzv. rómskom tábore v Osvienčime je veľmi málo. Rovnako ako aj informácií o školských zariadeniach v Osvienčime. Autor Vás nechá na pochybách, či bol Mengeleho zámer čisto pragmatický alebo mu škola a škôlka len slúžili ako "neobmedzené skladisko" ďalších obetí jeho pokusov. Ani to sa už nikdy nedozvieme.
Príbeh Osvienčimská uspávanka je citlivým príbehom o láske ženy, matky a predovšetkým ľudskej bytosti, ktorá sa neváhala obetovať pre svojho manžela, deti i úplne cudzích ľudí. Verila, že úloha, ktorou ju poveril Mengele prinesie aspoň nevinným deťom trocha svetla a nádeje na mieste, kde ľudskosť utrpela porážku a kde maniakálne predstavy a vidina jedinej pravdy zatienili zdravý úsudok a to, čo nás robí ľuďmi.
Moje výhrady som už zhrnula vyššie - ťažko oddeliť skutočnosť od prifarbených pasáží. Napriek tomu je však príbeh veľmi čtivý, hlavná hrdinka odvážna a miestami mi dojatím padali slzy ako hrachy. Knihu teda hodnotím na 8.5/10*. Ak Vás zaujíma téma holokaustu, určite po nej siahnite.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)