Chlapec bez mena - citlivý príbeh dieťaťa, ktoré okúsilo hrôzy vojny

Je už asi všeobecne známe, že po knihách s príbehmi z obdobia 2. svetovej vojny siaham pomerne často. Je to síce ťažké čítanie, ale budem sa znova opakovať - potrebné. Nedávno som mala možnosť navštíviť Múzeum holokaustu v Seredi. Táto návšteva mi ešte dlho ostane v pamäti. Ak Vás táto téma zaujíma, určite choďte. 

Krátko na to som si prečítala túto knihu. Vôbec som od nej nemala očakávania. Úvod knihy, kde autorka vyslovila svoje obavy z toho, že sa chopila príbehu, ktorý bol z iného súdka, ma tiež mierne vydesili. Po prečítaní knihy však môžem povedať, že tieto jej obavy boli úplne zbytočné. Tento príbeh poňala veľmi citlivo a zároveň aj tak, že som nemala problém uveriť, že ho rozpráva malý chlapec. Dokázala sa vcítiť do detskej duše i vnímania sveta detskými očami. V istých pasážach knihy mi nebolo všetko jedno. Napriek tomu, že nie som matka, tak ma niektoré udalosti tak dojali, až som potláčala slzy. Najmä tie, keď na jeho malých pleciach ostane taká ťažoba a samota, akú by žiadne dieťa na svete nemalo nikdy prežiť. 

Autorka tiež neskĺzla k "citovému vydieraniu" a snahe čo najviac šokovať. Viac sa sústredila na samotného rozprávača príbehu - chlapčeka menom Dávid, ktorý vyrastal v Bratislave. Úvodné kapitoly doplnila o výňatky zo Židovského kódexu, čo viditeľne doplnilo príbeh. Dávidko to nemal ľahké. Vo svojom mladom veku sa musel popasovať s naozaj ťažkými životnými situáciami a musel prežiť a bojovať o život na miestach, kde aj dospelí strácajú nádej.

Mierne rozčúlenie vo mne vyvolala jeho mama. Mnohokrát mi pripadala rezignovaná a letargická. Očakávala som, že sa v nej viac prebudí materinský pud. Nechcem jej nič vyčítať, sama to nemala ľahké a smrť manžela ju musela zlomiť (nespoilerujem, túto skutočnosť prezrádza už anotácia knihy). Každopádne jedno jej rozhodnutie som veľmi nechápala a ani mi neprišlo až také šťastné. Najmä pre malého chlapca. A to ani z toho hľadiska, že v stávke boli ich životy. 

Autorka tiež v úvode priznala, že niektoré pasáže musela dofarbiť, nakoľko Dávidovi pri rozprávaní jeho príbehu niektoré dátumy unikali a nedokázal ich už po toľkých rokoch časovo zaradiť a vytriediť. Popravde, ak by to nepriznala, asi by som si to ani nevšimla. 

Táto kniha bola pre mňa naozaj príjemným prekvapením. Nemala som od nej žiadne očakávania a napriek tomu ma naozaj dojala. Nakoniec som sa rozhodla, že ju venujem do súťaže na mojom bookstagrame na IG (aj s ďalšími 2 knihami, čiže bude si z čoho vyberať). Chcela by som sa podeliť o tento klenot aj s inými čitateľmi, pretože ide naozaj o krásnu knihu. Aj Epilóg mi dodal nádej a bol dojímavou, nádhernou bodkou za celým príbehom. Knihu hodnotím na 10/10*. Vo mne zanechala veľmi dobrý dojem a prišla mi ako jedna z najcitlivejšie podaných kníh z tohto obdobia.