6. januára 2020

Proces - Annette Hessová - tajomstvá, ktoré neostali pochované.

Priznávam, že romány sú mojou nočnou morou a prechovávam k nim averziu. Hlavne vďaka tomu, že románové hrdinky sú často ako produkt pásovej výroby. Sú to predstavy žien - také, aké by chceli byť a preto ich tak "žerú" a vidia sa v nich. Napriek tomu som opäť prekonala svoj tieň a po jednom takom som siahla. Znova ma totiž zlákala anotácia.
V prvom rade, znova ide o fikciu. Čiastočnú. Ako som sa totiž na konci knihy dozvedela, autorka pri písaní čerpala zo záznamov z autentických súdnych procesov, ktoré sa odohrali v povojnovom období. Použila teda citáty a výroky svedkov a ľudí zúčastnených na "prvom osvienčimskom procese".

Kniha má - nazvime to "klasickú románovú hrúbku". T.j. prečítate ju pomerne rýchlo. Je rozdelená na 4 približne rovnako dlhé časti, ktoré nie sú predelené na kapitoly. Osobne preferujem viac rozdelenie na kapitoly, keďže od kníh často odbieham. V tomto prípade mi to však nevadilo. Troška rušivým elementom bolo občasné odbiehanie v deji. Nemyslím časovo, ale menšie odbiehanie medzi príbehmi jednotlivých protagonistov. Štýl písania autorky bol vcelku zaujímavý a čitateľsky atraktívny a príťažlivý. I keď miestami trocha predvídateľný.

Už približne v polovici knihy som predpokladala mierne rozuzlenie príbehu. Hoci nie úplne som sa trafila. Takže mierne prekvapenie sa predsa len konalo. Mínusom bola pre mňa samotná hrdinka románu - Eva Bruhnsová na prvý pohľad uhladená, distingvovaná mladá dáma, no v srdci vzpurná rebelka s vášnou v krvi, ktorá si chce zachovať slobodu a seba samú. Túži po romantickej láske, ale nie po mužovi, ktorý by ju držal nakrátko alebo po takom, ktorý by bol trpezlivý, tolerantný, no zároveň muž na správnom mieste. Žije vo svojom svete, ktorý sa javí ako dokonalý, no pri prvom náznaku problémov nesklopí uši, ale hľadá riešenia a nebojí sa následkov. Neviem, no mne tento popis príde typický románový. Druhú polovicu románových hrdiniek zas tvoria naivky alebo "škaredé káčatká", ktoré sa šibnutím čarovného prútika zmenia na labuť. Táto hrdinka mi však až tak "nepila krv" ako jej sestra Annegret - sestrička na kojeneckom oddelení v nemocnici. Na nej mi už od začiatku niečo nesedelo a vadilo.

Eva žije spolu s rodičmi v dome, ktorý je zároveň aj reštauráciou. Nie úplne nóbl, no vychýrenou a v okolí obľúbenou. Jej otec Ludwig miluje svoju prácu, v kuchyni je aj napriek veku a podlomenému zdraviu stále jednička a odmieta byť nepotrebným. Jeho žena Edith je starostlivá manželka i matka, pomáha mu pri podnikaní a s láskou sa oňho i o rodinu stará. Evina staršia sestra Annegret pracuje ako sestrička, rada vyhľadáva mužskú spoločnosť - najmä ženatých mužov a preto je sama.  Svoju úzkosť rada zaháňa jedlom. Miláčikom rodiny je Stefan - najmladší, trocha rozmaznaný člen rodiny, ktorý si však svojou detskou nevinnosťou získal srdcia všetkých. Jeho parťákom pri stváraní huncútstiev je jazvečík Chvostík.

Celý príbeh začína prvou návštevou Evinho priateľa Jürgena u jej rodičov. Eva túžobne očakáva, že ju jej priateľ požiada o ruku. Jürgen je uhladený, bohatý, mladý muž so spôsobmi. Niekedy však trocha neohrabanými resp. starosvetskými, čo Evu zneisťuje a niekedy aj vytáča do nepríčetna. Miestami mi prišla ako stepná koza. Ospravedlňujem sa za prirovnanie 😁

Evin bezstarostný život preruší naliehavá požiadavka zo súdu a návšteva mladého, sympatického kanadského koncipienta Davida Millera. Evu požiadajú, aby tlmočila výpoveď poľského svedka v procese, ktorý bol ostrosledovaný celou krajinou i svetom. Proces, ktorý nakoniec zmenil život aj samotnej Eve. Spočiatku si veľmi nezíska Davidove sympatie, hlavne kvôli jej nevedemosti o živote počas vojny, naivite a aj počiatočným chybám v preklade. Neskôr je navrhnú, aby prekladala aj naďalej. Proti jej participovaní na súdnom procese je aj jej rodina a aj Jürgen. Navyše Eva spozoruje veľmi čudné správanie jej rodičov. Ako to už býva tajomstvá, ktoré mali ostať pochované ožijú a prevrátia život naruby...

Nemôžem povedať, že by ma táto kniha nezaujala. Už len samotný fakt, že som ju úspešne dočítala v pomerne rýchlom čase jej dáva nádej. Aj napriek mojej neláske k tomuto žánru. Zaujala ma nosná téma - teda samotný proces, ktorý ukázal diery vo vtedajšej justícií a ktorý bol tŕňom v oku veľkej časti nemeckého národa. Bolo vidieť, že autorka si dala tú námahu a zrejme aj sama navštívila koncentračný tábor v Osvienčime a o jeho fungovaní si toho veľa naštudovala. Nenarazila som na nejaké nepresnosti ani domýšlanie ako tomu bolo napr. v knihe Krajčírka z Dachau.
Čo však knihe veľmi ubralo na kvalite bol nie veľmi šťastne dotiahnutý koniec resp. úplne nedotiahnutý a zvláštne seknutý. Takéto otvorené a zvláštne závery ma veľmi rozčuľujú (iba raz mi otvorený koniec nevadil - bolo to v knihe Šepkár). Autorka mala tisíce možností ako sa s koncom knihy pekne vyhrať, pofantazírovať, vysvetliť, vyšperkovať, vygradovať či prekvapiť... Niektoré pasáže knihy mi prišli ako narýchlo zbúchané - najmä časť, kde zmizla jedna z postáv knihy (nebudem prezrádzať), časť kde bola Annegret odhalená pri niečom otrasnom alebo odchod Evy na konci knihy, aby spravila niečo, čo mala dlhšie na srdci... Mala som pocit, že to pri písaní autorke len tak skrslo hlavou alebo že to tam "umelo dodala" v snahe šokovať. Už si síce pripadám až pedantne a neznesiteľne kritická a ududraná, no nemôžem si pomôcť 😆 Ak už píšem svoje dojmy, tak bez servítky a tak, ako to mám na srdci i jazyku (teda na klávesnici 😂).

Kniha Proces bola však pre mňa suma sumárum vcelku príjemnou oddychovkou aj napriek téme knihy. Snažila som sa ju čítať nezaujato a nemyslieť pri tom na to, že ide o román. Prekvapivo ma jej čítanie bavilo a rušili ma iba elementy popísané vyššie. Knihu teda hodnotím na 7/10*.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)