Nie je tajomstvom, že Chris Carter sa v mojom pomyselnom rebríčku autorov krimi a trilerov vyhrieva na špici. Ak vidím, že v slovenskom preklade (áno, viem, že naši českí bratia prekladajú rýchlejšie) vychádza ďalšia časť, tak je veľkááá radosť vo mne 😁 Aj keď je moja pamäť na postavy v sériách skoro totožná s pamäťou akváriovej rybičky alebo starej dobrej diskety 😎 Pár mesiacov dozadu vyšla už v poradí siedma časť série s vyšetrovateľom Robertom Hunterom. Tentokrát s mrazivým názvom "Ja som smrť".
Je iba málo autorov, pri ktorých ani nemusím čítať anotáciu ich knižnej novinky. Hoci je to možno občas celkom risk, tak pri Chrisovi Carterovi som ešte nešliapla do 💩. Viem, že preklady jeho kníh vychádzajú u našich susedov rýchlejšie a aktuálne sa chystá ten najnovší - 12. v poradí. My ich teda už asi len ťažko dobehneme, no napriek tomu si myslím, že na dobré sa oplatí čakať. Mnohí si už možno xtýkrát poťukáte po čielku, že som voči Carterovi zaujatá a že musím mať vo svojej izbičke na stene jeho oslintanú podobizeň posiatu srdiečkami, ale sklamem vás - takýto plagátik mám maximálne iba vo svojej predstave a žiadna protekcia sa nekoná 😁 Líškanie, aby som sa stala jednou z postáv Chrisom zjavne nepohlo, vďaka čomu by som asi mala byť urazená na tri šmercy, krivo naňho pozerať a akupunktúrovať ho špendlíkmi, no moje ranené ego vydržalo byť pajedné len po vydanie 6. časti série s Robertom Hunterom. Tentokrát s veľmi sympatickým názvom - Netvor.
Chris Carter patrí k tým autorom, pri ktorých nikdy nečítam anotácie najnovších kníh. Lebo netreba. Jeho séria s detektívom Hunterom je jedna z mojich naj a vždy ma kušú mrle a prebúdza sa vo mne stará Kelišová, keď uzrie svetlo sveta nová časť v slovenskom preklade (viem, že v češtine sú preložené už všetky, ale napasovali by mi obálky a s češtinou v krimi bojujem 😅). Inak tomu nebolo ani v prípade 5. časti série s názvom Jeden za druhým.
Centrum fatamorgán a divných asociácií a oftalmologické vady mojej sietnice tentokrát pri vzhliadnutí obálky nemali šancu. Žiadna špekačka či dorezaný palec alebo ritná pokladnička sa nekonali 🤭 Ale aby som nebola za normálnu, tak samozrejme, tešila som sa ako Rišo z balónika, že vraždy nás prenesú do divadla. Nie žeby som hľadala inšpiráciu (🤔), ale obálka ma teda v tomto smere odžubala jak teleshoppingová reklama. Nevadí, Carter je ten typ človeka, ktorému odpustím aj zdvihnuté prkínko či levitujúcu smradľavú ponožku.
Vopred upozorňujem tých, ktorým lezú hore krkom a dole zadkom moje litánie a chválospevy na Chrisa Cartera, pretože znova budem ako obohratá platňa. Hoci som sa už stretla s názormi, že jeho knihy sú na jedno kopyto, tak mne naopak jeho "vražedná koncepcia" plne vyhovuje a vždy ulahodí mojim čitateľským chúťkam, keď hľadám odreagovanie pri krimi. Carter je pre mňa asi jeden z mála autorov sérií, ktorému ani pri 4. časti ešte nedošiel dych a ktorý ma vie vždy niečim šoknúť a prišpendliť ku knihe.
Vždy keď čítam nejakú sériu, tak po pár častiach sa už začínam obávať, že sa bude autor opakovať a že každé ďalšie pokračovanie už stratí svoje čaro a tú povestnú iskru, ktorá bola pre jeho knihy príznačná. Chris Carter však našťastie tieto moje sivé úvahy vždy odfúkne a "s prstom v zadku" prinesie ešte lepší a prešpekulovanejší príbeh, pri ktorom si obhrýzam nechty a skrývam sa pred bubákmi pod perinou 💩😱
Áno, za obeť mi padla tretia časť série Nočný lovec. U mňa sa však ujal pracovný názov "tá so špekačkou na obálke" 😆😂 Neviem, či iba ja mám trocha oftalmologický problém a vidím v obálkach kníh všetko možné len nie to, čo majú asi znázorňovať. Pri Rorschachovom teste by už asi nadomnou visela ako Damoklov meč elegantná bielidlom zapáchajúca štýlova kazajka 😀
Ooo, Carter. Po prvej knihe od autora som ho definitívne posadila na piedestál mojich top autorov. Je mi šum a fuk, že je to možno divné, keďže nešetrí krvilačnosťou a nechutnosťou. Úplne ho žeriem, pretože má neskutočný talent na popis ľudských charakterov, zmýšľania a vďaka jeho krimitrilerom narazím na také ľudské osudy a individuá, ktoré v bežnom živote asi nikdy nestretnem. Síce, chvalabohu...
Tak trochu upodozrievam resp. ani nie - som presvedčená, že Carter vložil do postavy detektíva Roberta Huntera kúsok seba. Len ho mierne vytuningoval a povýšil na dokonalý detektor ľudských duší a zarytého ohrievača ženských postelí. Je to asi jedna z mála postáv, ktorá si ma získala svojim umom i šiestym zmyslom. Vizuálne mi však (ako som už naznačila aj v predošlej recenzii) akosi nezapasoval do autorovej šablónky. Pre mňa stále ostáva mutantom - niečo medzi Keanu Reevesom, Tomom Hardym a Alexom Pettyferom (odpusťte mi to, asi som už dlho v karanténe a mimo civilizácie) 😁 Jeho superschopnosti na pôde kriminalistiky a psychológie sú ako cez kopirák s tými autorovými nad čím skladám širák a môj žalúdok tlieska a strieľa farebné konfety. Ak teda neklame a neprikrášľuje, nonono. V dnešnej dobe plagiátorov by bol Hunter so svojim mozgom a nečmajznutou záverečnou prácou jednorožcom 😂 Aj preto som po prečítaní prvej časti série neváhala a siahla i po druhej časti s príznačným názvom - Kat. Mám dojem hraničiaci s presvedčením, že Hunter je asi moja literárna "crush" (takto sa tomu teraz hovorí, či? 🤔).
