Carter ani tentokrát nesklamal. Netvor - kam až siaha ľudská zvrátenosť?

Je iba málo autorov, pri ktorých ani nemusím čítať anotáciu ich knižnej novinky. Hoci je to možno občas celkom risk, tak pri Chrisovi Carterovi som ešte nešliapla do 💩. Viem, že preklady jeho kníh vychádzajú u našich susedov rýchlejšie a aktuálne sa chystá ten najnovší - 12. v poradí. My ich teda už asi len ťažko dobehneme, no napriek tomu si myslím, že na dobré sa oplatí čakať. Mnohí si už možno xtýkrát poťukáte po čielku, že som voči Carterovi zaujatá a že musím mať vo svojej izbičke na stene jeho oslintanú podobizeň posiatu srdiečkami, ale sklamem vás - takýto plagátik mám maximálne iba vo svojej predstave a žiadna protekcia sa nekoná 😁 Líškanie, aby som sa stala jednou z postáv Chrisom zjavne nepohlo, vďaka čomu by som asi mala byť urazená na tri šmercy, krivo naňho pozerať a akupunktúrovať ho špendlíkmi, no moje ranené ego vydržalo byť pajedné len po vydanie 6. časti série s Robertom Hunterom. Tentokrát s veľmi sympatickým názvom - Netvor. 

Obyčajne to síce nerobím, no keďže ma moje slimačie čítanie a hlavne pomalé písanie hodnotení mierne zabrzdilo - hm, ok skôr prevalcovalo, tak ma Netvor na poličke počkal skoro mesiac a medzitým som si jedným očkom prečítala aj zopár recenzií. Očakávala som fanfáry a ochkanie, no u niektorých som to nenašla, čo ma mierne vydesilo a troška aj primälo k tomu, aby som Netvora posunula vyššie vo svojom čítacom pláne a vytvorila si vlastný názor. Vedela som, že koncept bol iný ako pri väčšine detektívok a zatiaľ čo viacerých táto zmena nenadchla, tak mňa áno...

V tomto príbehu už na začiatku spoznáme páchateľa. V tomto je teda táto krimi diametrálne odlišná od väčšiny detektívok alebo trilerov. Mne sa tento svieži závan rátal a bola som zaň rada, lebo ma v čase čítania skolila virózka a môj mozog nemal skadzi paru nabrac na to, aby kreslil nástenky s červenými pavučinkami. Táto časť priniesla čosi iné - odhaľovanie zverstiev Netvora totiž nemalo "len" odhaliť to, kam až siaha ľudská zvrátenosť, ale aj odhaliť čosi viac z minulosti a súkromia Roberta Huntera. A keďže ja som v tomto smere stará kukurica, ktorá pchá frňák všade a snorí ako biznis prasiatko po hľuzovkách, tak moje krimiradaríky si prišli na svoje. Povedala by som, že táto možno riskantnejšia až experimentálna forma bola veľmi dobrý ťah. Niekedy sa totiž stáva, že autor sérií stratí dych a niektorá jeho časť začne zaostávať alebo nemá takú šťavu a drive ako iné časti. V prípade Cartera som si zatiaľ držku nenarazila, lebo cez tú povestnú latku skáče vždy ladne ako jeleň v ruji.

Čo mi však v príbehu chýbalo, bol môj nemenej obľúbený Hunterov parťák Carlos. Ten sa totiž v tejto časti neobjaví. Carter to však za vagón vykompenzoval práve odhaleniami z Hunterovej minulosti. Tu len jemne naznačím, že sa konečne dozvieme aj čosi intímnejšie z jeho života. Nostalgicky sa tiež prenesieme do jeho študentských čias, keď talentované dieťa Robert preskakoval ročníky v škole a trhal rekordy výšky inteligenčného kvocientu v kategórií svojich rovesníkov a.k.a. od základu rozdžubkal excelovské tabuľky vzdelávacích inštitúcií USA. Carterovi môžem snáď vytknúť len jednu nelogickú vec, ktorá súvisela so Susan, ale tú neprezradím - jedine tak tomu, kto už túto časť čítal a kto by ju so mnou rád predebatoval. 

Ako aj všetky predošlé, tak aj táto časť obsahuje reálie zo života autora, ktorý roky pôsobil ako behaviorálny krimišpecialista. Pokiaľ vás teda zaujíma forenzná psychológia, vzorce správania či kriminalistika a hlavne kategória sériových vrážd, tak túto sériu rozhodne nevynechajte. Mimo iného totiž do nej autor vsunul aj mnohé takéto poznatky a perličky. Hoci mnohí možno považujú postavu Roberta Huntera až za nereálne dokonalú, tak ja som rada, že sa v istých smeroch vymyká modelu policajného vyšetrovateľa v (severských) detektívkach. Nedominuje neresť (napríklad alkohol), ale inteligencia. Ani tento jednoroží koncept mi netrhá viečkom a plne si ho užívam a mám sa dobre, skoro tak ako Andrej D. 

Hnusom, nechutnosťami a zvrátenosťou táto časť nezaostáva za predošlými a páčila sa mi o trochu viac ako Jeden za druhým. Nevadila mi ani Hunterova na nervylezúca dokonalosť a menej typická koncepcia, kedy je známy páchateľ a na povrch sa postupne vynárajú jeho zločiny z minulosti. Carter si ma znovu obkrútil jak vyhladovaná anakonda naivné zvieratko a teším sa na ďalšiu časť, s ktorou možno opäť trhnem rekord v prečítaní. S Carterom totiž doslova cestujem aj na wcko a chodím spinkať, keď sa mnohí len otáčajú na druhý bok 🙈 5/5*.

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Aktuell. A šup šup, nutne potrebujeme ďalšie časti 😁😎🤌