Lucindu Rileyovú snáď už čitateľom ani netreba predstavovať. Som rada, že som mala tú česť prečítať si mimo žánru, v ktorom rozvírila literárne vody aj jej jediné knižné "krimidieťa". Záhadné vraždy v internáte som ohodnotila veľmi dobre, nakoľko Lucinda veľmi umne využila pochmúrnu atmosféru daždivého britského polostrova a takú tú prímes elegancie a šarmu typickú práve pre anglické detektívky. Priznávam, že jej Levanduľová záhrada ma až tak nenadchla, hoci práve tá patrí žánrovo k tomu, vďaka čomu sa ako spisovateľka preslávila a stala obľúbenou medzi čitateľmi. Preto som bola zvedavá, či ma Polnočná ruža presvedčí viac.
Už hneď na začiatku mal u mňa príbeh tri veľké plusy - India, anglická šľachta a vojnové roky. Práve vďaka týmto želiezkam v ohni ma príbeh už od úvodných kapitol vtiahol a nevedela som sa od neho odtrhnúť. Lucindin štýl je nevtieravo popisný. A práve to čitateľa, ktorý obľubuje kvetnaté a vyšperkované popisy doby a atmosféry dokonale prenesie tam, kde sa práve príbeh odohráva a bude sa cítiť ako jeden z protagonistov. Pri Levanduľovej záhrade ma trochu sklamala súčasná linka, ktorá výrazne zaostávala za dejovou linkou z minulosti a ktorej tak chýbala iskra. V prípade Polnočnej ruže si však obe linky perfektne sekundovali a vytvorili tak krásny a detailne prepracovaný celok.
Ak máte radi čaro Indie rovnako ako ja, tak neostanete ani chvíľku sklamaný. Autorka pridala do príbehu presne všetky chute a vône patriace ku koloritu i kultúre tejto rozmanitej krajiny. Nielen bohatstvo palácov, dych berúcu architektúru, rozmary maharadžov a krásu tunajších žien, ale aj tú odvrátenú stranu Indie, ktorá aj napriek zubu času stále vytvára priepasť a obrovské sociálne i ekonomické rozdiely medzi obyvateľstvom. Prostý, jednoduchý a veľmi ťažký život na indickom vidieku, v častiach krajiny zmietanej monzúnami, uväznenej v okovách starých zvyklostí a aj naďalej s veľmi chabým postavením žien. Anáhitá - hlavná hrdinka dejovej linky odohrávajúcej sa v minulosti vás preniesie vďaka svojmu naozaj pestrému životnému príbehu do čias, kedy sa v Indii ešte stále dbalo na dodržiavanie tradícií, kedy Anglicko zmietala rasová neznášanlivosť a predsudky a kedy sa svet ocitol v pazúroch utrpenia spôsobeného vojnou. Lucinda navyše pridala do deja aj prvok, ktorý mi inak nereže a mnohokrát mi pokazí dojem z knihy, no tentokrát mi do príbehu zapasoval a nevyrušoval ma. Krásne totiž podčiarkol intimitu a citlivosť príbehu a hlavne niektorých nosných okamihov.
Trochu som mala obavu, či súčasná linka nebude opäť mierne zaostávať. No už prvé kapitoly ma presvedčili o tom, že Lucinda dokázala z tohto príbehu vyťažiť maximum. Aj súčasná linka sa totiž odohrávala na veľmi zaujímavom a oku lahodiacom mieste - v čarovnom Anglicku, na panstve a navyše pri natáčaní dobového filmu s americko-anglickou koprodukciou. Hlavnou hrdinkou tejto časti bola mladá, očarujúca a veľmi žiadaná hviezdička hollywoodskeho filmového priemyslu - Rebecca Bradleyová. Jej dokonalosť mal pozdvihnúť nielen jej herecký talent, príjemné vystupovanie, ale aj mediálne teátro - bola totiž priateľkou známeho herca. Natáčanie ďaleko od amerických paparazzov, ktorí na ňu spustili po ohlásenom zasnúbení poľovačku jej padlo akurát vhod. Avšak, čo nové jej do života prinesie pobyt v schátranom, no pôvabnom a históriou dýchajúcom sídle starej šľachtickej rodiny Astburyovcov? Navyše, keď sa do príbehu pripletú záhadné udalosti z minulosti a zvedavý, fešný pravnuk Anáhity Ari Malik začne mať príbeh riadny spád a séria udalostí bude spúšťačom mnohých prekvapivých, možno i škandalóznych, bolestivých odhalení, ktoré mali ostať naveky pochované pod nánosom prachu.
Ak si počas čítania knihy v hlave prehrávam film, tak viem, že je dobre. Už dávno som nemala taký hrejivý a zároveň znepokojivý pocit. Každou stránkou sa tajomstvá, ktoré mali častokrát trpkú príchuť dostávali na povrch a príbeh som si naozaj užívala, lebo neustále gradoval a nemal žiadne hluché miesto. Výber postáv bol tiež brilantný a Lucinda nimi nešetrila - nielen kvantitou, ale hlavne pestrým repertoárom a výberom toho najlepšieho a zároveň i toho najhrozivejšieho z encyklopédie ľudských charakterov. Postavy teda výrazne podporili čaro príbehu a vniesli doň nielen lásku, sympatie, dobro, priateľstvo, putá na celý život, ale aj tú odvrátenú stránku života - nenávisť, zášť, zlobu, závisť, toxické vzťahy i chorobnú posadnutosť, nevoľu a dešpekt. Obzvlášť postava Maud Astburyovej vo mne vyvolala veľmi zlé pocity, ktoré mi privodili zimomriavky hrôzy aj tam, kde som si doteraz myslela, že je ich prítomnosť fyzicky nemožná. Preto by som si túto knihu vedela predstaviť aj vo filmovej podobe - mala totiž presne to, čo dokáže u diváka (čitateľa) udržať celý čas pozornosť. Postupne sa tak živo odhaľovali krivdy i náhody, ktoré vám život mile rád naservíruje bez možnosti reklamácie.
Nechcem prezrádzať podrobnosti z deja. Kniha sa totiž postupne roztvára ako kvet. Nestáva sa často, aby romanca mnou tak pohla, no v tomto prípade jej ozaj nemám čo vytknúť. Tragédie i drámy - to všetko dokázala Lucinda vtesnať a obsiahnuť v jednom príbehu a plne tak využiť jeho potenciál. Aj epilóg doťukol už beztak farbistý osudový príbeh a ešte viac ho emočne pozdvihol. Som rada, že sa Polnočná ruža ku mne dostala. Spríjemnila mi prvé dni nového roka a dala mi nádej, že snáď aj ostatné knihy, ktoré si tento rok prečítam budú minimálne také čarovné ako tento príbeh. Pre mňa zatiaľ naj Lucindina kniha, hoci som doteraz prečítala len Levanduľovú záhradu a Záhadné vraždy v internáte a na Sedem sestier sa nechystám. 5/5*, bez váhania 💔
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 🕛🌹
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)