Jeseň a poriadna krimi k sebe patria asi tak ako Janka k Danke a krtko k svojej lopatke. Neviem si predstaviť, že by som to škaredé počasie vonku, hnusné vetrisko a klopkajúci dážď nevyužila efektívnejšie. Ako? Za oknom od všetkého deprimujúceho - pod dekou, s čajom, vínkom, čokoládou a s poriadnou kriminálkou, z ktorej budem mať ešte pár dní stiahnuté džurky a po ktorej prečítaní budem podozrievať susedov a náhodných okoloidúcich zo sériových vrážd. Do rúk sa mi dostala novinka z vydavateľstva Tatran - krimiromán od kráľovnej nemeckej detektívky Nele Neuhausovej so zaujímavým názvom. Snehulienka musí zomrieť.
Nie, nenechajte sa pomýliť. Márne by ste v knihe hľadali sedem rozkošných trpaslíkov, zákernú ježibabu s otráveným jabĺčkom či čarovného princa s dokonalým chrupom a prehadzovačkou na hlave. Pleť biela ako sneh, vlasy čierne ako eben a pery červené ako krv... Táto charakteristika však úplne sedí ako viete čo na viete čo na jednu postavu v knihe... Na jednu z obetí vraždy...
Dej príbehu nás zavedie do menšieho mestečka v Nemecku, kde o vás obyvatelia vedia i to, čo sa nestalo alebo i to, čo sa ešte len stane. Po 10 rokoch sa do svojho rodného mestečka vracia právoplatne odsúdený Tobias - v čase svojho odsúdenia mladistvý, takže dostal nižší trest. Bol odsúdený za dve vraždy - jeho bývalej a jeho vtedajšej priateľky. Telá sa nikdy nenašli, no stopy krvy, výpovede svedkov a iné nepriame dôkazy poukazovali na jediného páchateľa. Tobiasa. Na celom príbehu však niečo nesedí. Tobias si okamihy, kedy mal údajne zavraždiť dve ženy svojho života vôbec nepamätá. Bola táto čierna diera spôsobená alkoholom alebo išlo o dômyselný zločin psychopatickej duše, ktorá nemala zábrany, no chápadlá spravodlivosti ju nakoniec aj tak prekukli?
Tobias sa vracia do pevne zomknutej komunity, ktorá ho vopred odsúdila. A nielen jeho. Aj jeho otec sa za tie roky, kedy ostal žiť v rodnom meste stal terčom útokov, ukazovania prstom či psychického nátlaku. Čo však môžeme čakať od komunity, ktorá má asi toľko tajomstiev ako ja screenshotov v mobile? 😆 Nič dobré! Byť vami, tak si naštudujem reč tela, mám oči na stopkách, kaser v kabelke a nacvičím si aspoň 2-3 Kung Fu hmaty a chvaty sebaobrany. Tu niečo poriadne smrdí a olomoucké syrečky to nebudú 💩... Toľko Kelišových a Zorro pomstiteľov pokope neveští nič dobré.
Neuhasová neostala nič dlžná svojej povesti. Už jej predošlá kniha, ktorá u nás vyšla minulý rok - Deň matiek mala úspech. Latku rozhodne nepodliezla. Práve naopak - výrazne ju preskočila s pokojom Angličana. Dômyselnosť jej príbehov spočíva hlavne v naozaj pestrej vzorke postáv, na ktoré by ste často nechceli naraziť ani v zlom sne (to len v prípade, ak sa pred spaním neprežierate grepmi alebo uhorkami ako ja a potom sa vám snívajú psychadelické sny). Skvele, priam bravúrne vystihla a ako na striebornom podnose nám rovno pod nos naservírovala spletitú zmes charakterov i pocitov, ktoré formovali jednotlivé postavy. Deštruktívne ego, frustrácia, žiarlivosť, vášeň, ľahkovážnosť, dôverčivosť, zrada, výčitky svedomia, zbabelosť, predsudky, smútok, náladovosť... Krkavčia mater, poslušný psík podpapučník, žena typu Xantipa, vysokointeligentný autista, bezcharakterný pán podnikateľ i pomstychtivá Xena.
Autorka sa navyše vie pekne pohrať s čitateľom a naviesť ho na nesprávnu stopu. Pár vecí bude do seba tak zapadať, že si len budete škrabkať po gebuľke a usmievať sa popod fúzik, že už to máte. Ale prd makový! Neuhasová ešte pridá pár detailov, ktoré ešte viac príbeh vyšperkujú a ktoré mu dodajú tú takú typickú nemeckú dôslednosť. V metaforách povedané - skonštruovala Audinu najnovšej triedy s nadštandardným vybavením a vyhrievanými sedadlami. A pre extra nadšencov krimi, ktorých jej knihy dokonale uspokoja aj s bonusom vo forme osobného šoféra.
Keďže som čítala aj autorkinu knihu Deň matiek, tak si dovolím povedať, že Snehulienka sa mi páčila ešte viac. Nemala som až taký bordel v postavách, hoci aj tu ich bolo toľko jak mušiek na hnilom ovocí. Takže debilníčky vám budú horieť až získate prax matrikára poloprofesionála. Tento príbeh som opäť doslova "zligla" a nevadilo mi, že mi 2 dni po sebe ukradol cenné hodinky spánku. Za tie taniere pod očami alá strýko Fester to rozhodne stálo. Ako milovníčka všetkého, čo úzko súvisí so psychológiou postáv a kriminalistikou, som určite dostala to, čo som chcela a očakávala. Dômyselný zločin, hrôzu naháňajúca zombie komunita, za vagón divných postavičiek, nenápadné mestečko, kdesi v nemeckej chudobine ježišovej, kde jedna udalosť vydrala z ľudí to najtemnejšie... A tak - Snehulienka (ne)musela zomrieť...
Knihu hodnotím na 5/5⭐. Nie, moje ududrané druhé ja neodišlo na expedíciu do Himalájí, ani sa neopaľuje na Belize a ani nehladká 150 ročné korytnačky na Galapágoch... Tento rok som asi jednoducho mala šťastie na super krimi a bodaj by toto šťastíčko pri mne zotrvalo.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran ❤📚
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)