Memento monštrum - rozkošne ilustrovaná zbierka poučných príbehov od dedka Draculu

Vek je len číslo. V mojom prípade to platí do bodky. Aj keď od septembra patrím k tým, čo už majú na chrbte tri krížiky, tak ani pribúdajúce rôčky nedokázali zbaliť kufre tomu malému Taňkovi, ktorý si ulietava na Minnie a bohato ilustrovaných knižkách či pesničkách svojho mládí. Memento monštrum bola tou knihou, ktorá si ukradla moje srdce aj bez toho, aby som si v nej vôbec prelistovala. Veď koho by nedostala tak milučká obálka? 

Kniha na mňa už od začiatku pôsobila ako príbeh, ktorý by mohol byť podobný animáku Hotel Transylvánia. Priznávam, nemám napozerané všetky časti, ale jednotku si vždy rada pozriem. Aj napriek tomu, že som ako dieťa patrila k táboru "pokakancov" pri pohľade na každú hnusnú príšeru. Raťafák Plachta je doteraz mojou traumou, z ktorej ma už asi nedostane ani zástup erudovaných psychológov, hypnóza alebo medikamentózna liečba. Rovnako zle prežívam aj Willyho Wonku, Čarodejníka z krajiny Oz, Alicu v krajine zázrakov či Lazy town. Moje dospelé ja má aj naďalej problém pozrieť si horory bez toho, aby som schúlená dôkladne nepreštudovala každý záhyb na mojej perine z vnútornej strany a aby sa moje polky stiahli tak, že by nimi neprešiel ani zastrúhaný vlas. Kapitoly o tom, ako potom v tme vidím v každom rohu bubáka a radšej sa zbrojím baterkou na dohmat či ako mám dojem, že pod mojou posteľou odpočíva obluda s nastraženými ušami bažiaca po mojich končatinách už radšej ani nevravím a nerozpitvávam ich. Dosť však o mojich paranojách, traumách a úzkostiach. Neviem vlastne, prečo to sem miešam. Ale na moje odbočky do Zamutova cez Ameriku ste si už asi za ten čas zvykli 😅 Chcela som len poukázať na to, že ako dieťa som sa príšerok bála. 

Práve ten závan rozprávky Hotel Transylvánia som v knihe cítila. Úvodná kapitolka je venovaná zoznámeniu sa s hlavnými postavami. Krvilačný Vlad Dracula dostane neľahkú úlohu... Má sa na nekonečné dva dni postarať o svoje tri vnúčatá. Jeho manželka Selena totiž spolu s ich dcérou Aimou odchádza na wellness pobyt. Na krku mu teda ostanú neposedná škôlkarka Globínka, prudkointeligentná Vira a do mobilu zahľadený puberťák Rhesus. Pri hre v knižnici natrafia na fotoalbum a dedko Vlad sa stáva stredobodom pozornosti. Začne im rozprávať zaujímavé zážitky zo svojho života. Keď bol ňuňu upírom i keď bol jeho život plný dobrodružstiev a vzrušujúcich zážitkov.

Kniha obsahuje celkovo 4 príbehy - o Yetinke, rybe Bobovi, múmii, ktorá nebola múmiou a vlkolakovi Archibaldovi Fergusonovi. Sú dlhšie, takže pri čítaní krstňatám som ich musela deliť na polovicu, lebo ma po asi 20 stranách už škrabkalo hrdielko a deckám odchádzala pozornosť 😁 Prvé dve rozprávky sa mi páčili najviac. Ukrývali veľmi pekné myšlienky a posolstvá, ktoré môžu malého čitateľa resp. poslucháča naviesť na správnu cestu pri formovaní osobnosti. Áno, už v mladom veku je potrebné ukázať deťom, čo je správne a čo nie, ako sa správať k iným a aj to, čo je v živote dôležité. Táto rozprávková nenásilná forma je výborným odrazovým mostíkom na ich ceste k tomu, aby sa z mladých chlapcov stali očarujúci gentlemani a z mladých dievčat šarmantné dámy 😉 ale o tom asi ani písať nemusím a nebudem frajerovať 😂

Uvediem zopár príkladov, ktoré mi najviac utkveli v pamäti. Ľahkou formou bolo napríklad poukázané na to, že inakosť nie je na škodu veci. Robí nás originálnymi a zapamätateľnými. A nielen to. V knihe nájdete aj myšlienky o tom, aké dôležité je priateľstvo, že niekedy je lepšie nechať priateľa odísť za svojim šťastím, lebo jeho šťastie spraví šťastným aj vás. Že úspech sa nemeria potleskom či víťazstvami, ale hlavne svojou vnútornou spokojnosťou a snahou o neustále rozvíjanie svojho talentu. Láska nepozná prekážky, netreba odsudzovať iných na základe vzhľadu, o tom, že netreba byť pomstichtivý a škatuľkovať iných na základe názorov spoločnosti či predsudkov. Alebo aj o tom, že mať domáce zvieratko si vyžaduje aj zodpovednosť a starostlivosť. Zmierenie, akceptovanie iných názorov alebo aj to, že strachu treba čeliť a nie pred ním utekať.

Čo sa vekovej kategórie týka, tak neviem či práve 8 ročný čitateľ bude vedieť pochopiť všetky tieto vodítka a skryté myšlienky. Skôr by som ju odporučila pre vyššiu vekovú kategóriu 10+. Deťom vo veku 8 rokov a menej nemusí byť jasné, kto bol napr. Sherlock Holmes, múmie, zombíci, MI6, The Beatles a pod. Ak chcete túto knihu čítať vašim ratolestiam, tak im zopár vecí asi budete musieť dovysvetliť. Knihe to však neuberá na jej kráse a dôležitým posolstvám v jednotlivých príbehoch na ich hodnovernosti. Mojimi favoritmi boli jednoznačne príbehy o Yetinke a rybe Bobovi. Palček hore za to, že nositeľmi týchto pekných myšlienok boli príšerky, ktoré v nás často vyvolávajú strach. Kniha bola tiež v znesiteľnej miere doplnená rozkošnými ilustráciami. Gro však tvorili príbehy s jemnou dávkou humoru. Musím priznať, že zopár vecí pri kapitole o vlkolakovi mi možno neboli úplne po chuti a vynechala by som ich a že rozprávka o neviditeľnej múmii ma tiež až tak nedostala. No kniha vo mne zanechala dobrý pocit a moje infantilné srdiečko si polietavalo ako motýlik. 

Memento monštrum hodnotím 4.5 príšerkami z 5 možných. Nie som odborník na detské knihy a ani nemám ako posúdiť ich vplyv na mladého čitateľa, keďže krstňatám som stihla prečítať len úvod a 1 a pol rozprávky. Zvyšok dočítalo prerastené dieťa, ktorého príspevok práve čítate 😂 Knihu som hodnotila zo svojho uhla pohľadu 😉 Váhavejším teda odporúčam počkať si na recenziu knižky od rodičov harcovníkov s vlastnými ratolesťami.