Nech vyjde Lise Aisato u nás hocičo, tak si môžete byť stopecentne istí, že po tom chňapnem. Navyše, ak sa jej smutnokrásne ilustrácie spoja s textom od Maji Lunde, tak je jasné, že takýto poklad si nájde miestečko v mojej knižnici.
Strážkyňa slnka - predchádzajúca časť tejto čarovnej série sa mi veľmi páčila. Prišla ku mne v tom najsprávnejšom čase a aj napriek smútku, ktorý bol v tomto príbehu hmatateľný mi priniesla nádej. Doslova som z nej nasala to slnko, ktoré mala aj v názve. Snehovú sestru som ešte nečítala a dlho som ju ani nemala v knižnici. No moja mamka ma chcela potešiť a sériu mi tak (nateraz) skompletizovala. Na Vládkyňu vetra som sa veľmi tešila. Opäť si ma našla v ťažších chvíľach a znova som si ju kúskovala a vychutnávala.
Táto časť začína pochmúrne. Z vojnou skúšanej krajiny sa do krajších zákutí tohto sveta vydáva vlakom na dobrodružnú cestu partia detí. Čaká ich tam vôňa mora, šťavnatého ovocia, láskavosť tamojších obyvateľov i hrejivé dotyky slnečných lúčov v prostredí, ktoré sľubuje nové začiatky, priateľstvá, dobrotu i ľudské teplo. Dokáže však nové prostredie vymazať škaredé spomienky a dopriať druhé šance?
Tobias sa teší, no zároveň obáva. S ceduľkou na krku sa vydáva na dlhú cestu a túži po niečom, čo mu pomôže prekonať traumu... Biela noc na ňom zanechala škrvrnu a tak dúfa, že pri mori nájde pokoj a mier. Dostane sa však do opatery nevrlej, melancholickej a mlčanlivej rybárky Lotte. Tak trochu tajomná, neprístupná čudáčka sa snaží Tobiasa nevšímať a hnevá sa pri akomkoľvek pokuse o prienik cez jej nedostupný pancier... Tobias sa len tak ľahko nevzdá. Tajomné obrázky, ktoré nájde v ateliéri v ňom vzbudia zvedavosť a zároveň aj zobudia spomienky na trpkú minulosť.
Autorka ponúkla čitateľovi opäť krásny príbeh, kde sa snúbi smútok, ktorý vás však emočne nevyžmýka. Práve naopak - ukáže vám, že my dospelí často zabúdame na to podstatné. Že sme tvrdohlaví, nedokážeme sa už úprimne tešiť z maličkostí a že aj nám často chýba odvaha, pokora a že hnev nám niekedy otupí zmysly a pýcha nedovolí odpúštať. Tobias je však múdry chlapec a rozhodne sa, že stoj čo stoj príde veci na koreň - na to, kto je Vládkyňa vetra a Pán lesa a čo majú spoločné poštár Peter, rybárka Lottie a priateľská, no osamelá Dina. A ako to už býva, detská prostorekosť, zvedavosť a úprimnosť prinesie zmier.
Už ani viac nejdem hľadať a vypichovať superlatíva. Som totiž trošku zaujatá, lebo naozaj milujem ilustrácie Lisy Aisato - jej majstrovstvo vo vykreslení emócií a taký snový, nádejový, smutný a zároveň dojemný vklad od Maji Lunde, vďaka ktorému sa vám príbeh pomaly vpíja do duše a ako púčik sa rozvinie a rozkvitne.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 🐬
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)