Viem, že mnohým ešte stále príde zvláštne, ak poviem, že som fanúšikom detektívok a true crime dokumentov či kriminálok. Akoby to automaticky znamenalo, že mám v mrazničke niekoho rozštvrteného (kurča nerátame, ok?) alebo že som si zo záhradky urobila súkromný cintorín papuľnatých manželov (nemám záhradku, ani manželov, tak klíďo píďo). Pravda je však inde - som fanúšikom psychológie a kriminalistiky. True crime dokumenty som dávnejšie často sledovala na kanáli ID, dokým mi záhadne nezmizol z ponuky - Orange nevieš o tom niečo? 🤔 No knihu z tohto súdka som čítala asi prvýkrát.
O prípade Shelly Knotekovej som až doteraz nepočula. Základ som sa dozvedela len z obálky knihy Ak to niekomu povieš a z jej anotácie. Pre istotu som si žiadne info pred čítaním a ani počas nevyhľadávala a tak som sa do príbehu ponorila s čistou hlavou.
Spracovanie príbehu mi bolo štýlovo "pochuti". Autor postupoval prakticky chronologicky (až na niekoľko výnimiek) i keď občas repetitívne. Od detstva, dospievania až po udalosti, ktoré odistili časovanú bombu. Čo mi však v tomto smere chýbalo bolo zameranie sa na psychický stav páchateľky. Čitateľ dostane odpovede na otázky - kedy, čo a ako, no nie na logickú otázku prečo?. Autor dal tomuto šokujúcemu prípadu "príbehovú formu", ktorá mi v mnohom pripomenula skôr reportáž než triler. Rozprávanie doplnil o postrehy a vylíčenie niektorých situácií očami 3 sestier Knotekových - Nikki, Sami a Tori. Sem tam sa objavili aj pohľad ich babičky Lary a Davea, Shellinho manžela. Mnohí sa možno pozastavia nad správaním Shelliných 3 dcér, no je možné niečo vyčítať deťom, ktoré odmalička žili v toxickom prostredí v područí manipulátorky, ktorá ich psychicky aj fyzicky terorizovala a týrala a šikanu zaobalila výčitkami?
Skôr ma zarazila rezervovanosť blízkych, aj keď videli signály. Zároveň je tento prípad ukážkou zlyhania nevšímavej spoločnosti, ignorácie polície i orgánov sociálnej starostlivosti. Bagatelizovanie spolupáchateľstva ma však dosť zaskočilo. Uvedomoval si spolupáchateľ obludnosť svojich i jej skutkov? Ospravedlňuje ho jeho submisívna povaha a Shellino "majstrovstvo" manipulácie i jej presviedčacie schopnosti?
Až ma mrazilo, čo dokázala jedna mater napáchať na vlastnej rodine i svojich vraj priateľoch. Krutosť, chlad, manipulácia... Žiaľ, USA sú v oblasti justície ukážkou často veľmi bizarných výsledkov súdnych sporov. Akákoľvek diera vo výpovediach môže byť vodou na mlyn a častokrát sa aj z vrahov a kriminálnikov stáva obeť či celebrita. Pohľad Shelly by možno mnohé veci ozrejmil. Psychologická sonda by dala príbehu hlbší rozmer. Z epilógu je však jasné, že autorove pokusy boli zo strany Shelly sabotované a odignorované. Na záver teda určite nevynechajte aj psychoanalýzu profesorky súdnej psychológie Dr. Ramslandovej. Tá je totiž takým (pred)posledným dielom skladačky. Odporúčam fanúšikom trilerov a true crime či reportážnej literatúry z prostredia krimi. Upozorňujem slabšie povahy, že pri niektorých popisoch im môže prísť nevoľno.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Aktuell.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)