Goticko-detektívny román pre mladšie ročníky. Belladonna.

Keď sa povie young adult tak je na 99% isté, že tento žáner obídem. Nie je to tým, že som knižný snob, no skôr sa už považujem za starú vraždu, ktorá nespadá pod vekovú kategóriu, pre ktorú je YA literatúra primárne určená. Dešifrovať jazyk puberťákov je pre mňa skoro tak náročné ako pre prekladateľa bez ujmy rozlúsknuť monológ nášho kapitána. Sú však isté prvky, ktoré ma dokážu vlákať "do pasce" a nehľadieť pritom na vekové určenie. Čo ma zlákalo pri Belladonne?

Áno, som povrchná trapka a prv ma zaujala obálka. Keď som konečne vytriezvela a doochkala nad rozkošnými vtáčikmi, kriačkom, bobuľkami a sladkou fialovo-ružovou kombináciou, tak som v rýchlosti prebehla anotáciu. Všadeprítomná smrť, jemný závan gotiky, anglický vidiek v 19. storočí, jedy, zošnúrované spoločenské konvencie, duchovia, staré sídlo a dávka romantiky i detektívna zápletka ma presvedčili, že toto by mohlo sadnúť aj mne - ududranej vydre. Asi teraz vyzniem ako beznádejný morbidko, čo rád špindíruje na cintoríne a rámikuje si nekrológy, ale čert to ber. V skutočnosti som veľký strašpytlík a vizuálne duchovinu nedávam, no v knihe nemám problém a strúham frajerku 😎😸😁

Už prológ a úvodne kapitoly ma do deja vcucli jak manželove chlpy do sifónu. Signa sa už od začiatku javí ako výrazná a veľmi zaujímavá postava s naozaj pohnutým osudom. Jej rodičia a neskôr i pestúni rad radom padajú ako muchy. Je Signa prekliata alebo má sama na rukách krv? A prečo po vreckách neustále nosí tmavé bobule? 

Signa netrpí akútnym nedostatkom železa a ani nekradne Yogimu čučoriedky. Rada sa ocitá na prahu smrti, lebo len vtedy sa stretáva so Smrtihlavom. A k tomu jej slúžia práve bobule ľuľkovca. Sama nechápe, prečo sa jej smrť vyhýba (a ju naopak hrozne priťahuje) a hodlá tejto záhade prísť na koreň. Poslednou kvapkou bude smrť jej tety Magdy, pri ktorej Signa nie je tak úplne neviniatkom. Ostáva jej však posledná šanca - rodina na panstve Thorn Grove, ktorá sa jej chce ujať. Ani na tomto panstve však nie je všetko s kostolným poriadkom a senzor na ektoplazmy tu bude pípať viac ako Robo na detektore lži.

Detektívna zápletka a ducharina sa tiahnu celým príbehom a tvoria jeho kostru. Hoci sa objaví viacero vedľajších postáv, tak len 2 z nich dostanú väčší priestor - počarovný a záhadný koniar Sylas a sarkastický Smrtihlav. Ten si ma na moje počudovanie celkom získal, aj keď som pri jeho postave čakala hĺbku a nie "sexuálny podtón". Smrtihlav bol celkom milý "chlapík" - starostlivý, milujúci, vtipný, dokonca romantický, nežný a inteligentný. Na prvý pohľad jednorožec v mužskom svete, kde vládnu šrubky, jeden sprcháč na všetko a puberta v strednom veku. No ako to už býva, tak mal chybičky krásy - bol mŕtvy a nevyzeral ako Leclerc, ale skôr ako čierny dym z Dežiho chatrče 🙈 Takže dokonalý muž sa nekonal, i keď... 

Príbehom sa mihli aj postavičky z panstva Thorn Grove. Hawthornovci - zronený, no v súčasnosti aj trochu zhýralý strýko Elijah, jeho skľúčený syn Percy, ktorý sa márne snažil o otcovu priazeň i dôveru a jeho sestra Blythe, ktorá rovnako ako jej matka Lillian trpela zvláštnou chorobou. Objavuje sa aj tajomná guvernantka Marjorie, ktorá má zjavne za ušami a prefíkaný Elijahov brat Byron - mustra priemerného slovenského politika. Signa sa stoj čo stoj snaží vypátrať, čo sa na tomto sídle deje. Zároveň sa čo to dozvedá aj o svojej veľmi skoro zosnulej mame Rime. To rozbúra v jej hlave dlho zakvačený mýtus o nutnosti zošnurovanej etikety i jej snahu byť dobrým a poslušným dievčaťom. Bude lepšie žiť tak, aby zapadla alebo má radšej ísť vlastnou, hoci tŕnistou cestou za poznaním seba samej?

Čo mi spôsobovalo tik v oku bola hlavná hrdinka v jednej jej polohe. Chápem, že mala byť čo najviac príťažlivá a blízka pre cieľovú skupinu. V prítomnosti Smrtihlava mala nonstop zapálené lýtka 😹 Pri romantickej a možno aj mierne erotickej linke som si vravela, že nie som až taký úbožiak, keď svoj IG pravidelne topím sladkými videami s Leclercom a usmievam sa pri nich prihlúpavo jak Lloyd z Blbý a blbší. Signine genitálie boli v ruji už len pri myšlienke či dychu jej milého, ktorý sa po požití bobuliek objavil i zdúchol rýchlejšie než výplata. Oslovenie "vtáčatko" ma iritovalo - malo to taký slizkoúchylný starodedkovský vibe. Romantická vsuvka ma teda nepresvedčila a hodnotím ju ako slabú a príliš naivnú. Pre inkvizičnú čatu bookstagramu a ľudí, čo ich pri jemnej kritike ich liebling knihy líže infarkt dodám, že chápem jej opodstatnenie a formu. Viac sa mi však páčila atmosféra doby, ducharina, tajomno a Signa ako detektívka než Signa ako kňažka Smrti a reklama na nemravné negližé.

Táto kniha asi viacerým nesadne, čo plne chápem. Pre mňa ako pre fantasy nepobozkaného frfľoša, nie práve fanúšika (dark/gotic) romantiky a príbehov určených pre mladšie ročníky však táto kniha bola pútavou a nenudila som sa pri nej. Našli sa síce viaceré výtky, ktoré mi skazili celkový dojem, ale príbeh ako taký som si užila. Pre tých, čo tieto žánre a prvky vyhľadávajú to skôr nebude úplne ich šálka kávy a pogúľajú očkami určite viac ako ja. Záver príbehu i epilóg sa mi páčili a boli pre mňa navnadením na ďalšiu časť (Foxglove). Preto som rada, že pokračovanie tejto série v slovenskom preklade je už dostupné na pultoch kníhkupectiev. A ktovie... Možno nakoniec po dočítaní série ako upír omladnem, kúpim si skateboard a porozumiem reči kmeňa pubert 😹