Ďalšia Lucindina kvetinka. Zaujala ma Čierna orchidea?

Tvárim sa ako botanik aj napriek tomu, že kvety, ktorá mám doma sú na 99% odsúdené na pomalú bolestivú smrť. V prípade orchideí obzvlášť - som ich poslednou zastávkou pred večným odpočinkom. Sú to síce krásavice, ale mega vydžubané mrchy a tak som to s nimi nadobro vzdala. Orchidkiller Taňko už odprevadil na druhý svet minimálne 5 orchideí, takže už som vlastne sériový vrah, či? 🤔 Toľko zbytočný úvod ku knihe Čierna orchidea od Lucindy Riley. Zazvonil pomyselne aj tejto knihe vďaka názvu u mňa umieračik? 🔔

Mala som tú česť už s viacerými autorkinými standalone knihami, no nepadla som z nich úplne na zadok. Väčšinou sú viacnásobní čitatelia aj jej skalní a nedajú na ňu dopustiť, ale ja v tomto tábore nie som. Z dosiaľ prečítaných u mňa kraľovala Polnočná ruža. Dúfala som teda, že ďalší kvietok z Lucindinej zbierky u mňa dopadne aspoň podobne alebo jemne podlezie latku a nepridá sa už do "meh" klubu k levanduli a olivovníku... 

Autorke dávam vždy šancu hlavne z dôvodu, že vedela krásne vykresliť dobu a aj postavy. Najmä dejové linky z minulosti som si vychutnávala - a to aj pri tých knihách, ktoré ma v konečnom dôsledku až tak nenadchli. Ocitla som sa vďaka nim v exotickej a dvojtvárnej Indii, v daždivom Anglicku či na slnečnom Cypre. Lucinda vedela pekne narábať so slovom, s popismi, emóciou a dokázala ma preniesť do tej doby a zažívať strasti i radosti spoločne s postavami v knihe. Čierna orchidea mala zo začiatku tiež toto kúzlo a dúfala som, že bude pokračovať.

V prípade tejto knihy ma hneď od začiatku vcucla aj súčasná dejová linka, čo sa mi málokedy stáva. Hlavne to zvláštne čaro anglického vidieka a tajomného sídla s očarujúcim Whartonským parkom a skleníkmi s exotickými orchideami optikou rozdielnej doby boli nádejné. Aj láska k hudbe a obzvlášt ku klavíru. Aj keď nie som úplne milovníkom klasickej hudby, tak klavír je moja srdcovka... Hoci som jednu vec, ktorá sa týkala jednej z postáv vyňúrala už okolo 60. strany a nepriamo sa mi (ne)potvrdila už o možno dalších 60 strán, tak to nič nemenilo na tom, že sa mi príbeh dovtedy páčil a nič extra ma na ňom nerušilo. Ok, rušila ma postava Harryho. Ten mi bol po celý čas nesympatický a mala som ho chuť zakopať vedľa skleníka, nech hnojí orchidey 🙈 

Aj keď príbeh neskôr smeroval hlbšie do minulosti a ďalej na východ, tak som nepociťovala extrémne sklamanie. Práve naopak - prišla fáza očakávania či nové prostredie neprinesie aj svieži vietor. Toto očakávanie však spľaslo ako bublina pri ľúbostnej linke, frázach a správaní niektorých postáv. Chápala som aj obrat jednej z postáv, hoci som jej už v duchu hľadala vhodné miesto vedľa Harryho 🙈 Prakticky nič sme sa nedozvedeli ani o nájdenom denníku a veľmi zvláštne bolo aj isté odmlčanie, ktoré však nemôžem špecifikovať, lebo by to bol spoiler (nápoveda: mám peňeži, ale nemám gúgl ani na detektíva či letenku).

Čo ma však vytočilo a úplne tento príbeh podľa môjho názoru degradovalo bol pátos a hlavne šok v poslednej tretine knihy. Skolidovala tam latinskoamerická telenovela a bollywoodska produkcia 😐 Akoby záver písal niekto úplne iný. Nemalo to už ľahkosť, šarm a punc doby. Vyšperkované záhady vystriedali zvláštne vysvetlenia a guča nelogických rozhodnutí. Postavy sa správali ako prvotriedne rúry a ich konanie mi prišlo tiež ako z iného sveta. Hlavne tých patetických vyznaní, gest, náhod a prekvapení tam bolo príliš a príliš "uletených". Koniec by sa úplne zaobišiel bez jedného prvku, ktorý bol rozhodne klincom do rakvy tohto príbehu. Logicky mal totiž tiež veľa dier a ani po veľkom comebacku mi niektoré veci hlava nebrala. Ako bonus sa tu zas vyskytol kandidát na hnojenie orchideí 🐒 Viacero postáv teda na mňa pôsobilo až príliš negatívne...

Ak by som knihu mala hodnotiť hokejovo na tretiny, tak prvá bola parádna, padlo veľa krásnych gólov a atmoška bola nezabudnuteľná. Potom prišla prestávka a osvieženie chladeným pivkom, súper síce strelil zopár gólov a fauloval, ale naďalej sme vyhrávali. No a v poslednej tretine zaúčinkovalo pivo z bufetu krát 5, na ľade ostali po zákerných fauloch zuby i ľadviny, súper rozstrieľal brankára jak rešeto a na konci hrala záverečná z Titanicu, lebo aj DJ to vzdal... Škoda, lebo začalo to veľmi sľubne a ozaj som mala pocit, že toto je ďalší Lucindin standalone, ktorý mi ukradne srdce. Napriek tomu ju však nehádžem k Olivovníku a Levanduľovej záhrade. Nechávam ju tak na rozhraní, keďže ma zarezala až na konci 😓

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran. Aj keď toto asi nebola moja šálka kávy a skončím ako niektorá moja orchidea 😹🪦