Pomocníčka - minuloročný trilerový hit. Bolo nadšenie opodstatnené?

Kniha Pomocníčka sa tu krátko po jej vydaní a po lavíne veľmi priaznivých recenzií objavovala častejšie ako jamky na bilboardoch a tak sa niet čo čudovať, že ani ja som nedokázala odolať jej sladkému mámeniu. Aby som však nezlízla všetku smotanu, tak za to, že som si ju vôbec prečítala pripisujem plusové body mojej kolegynke, ktorá mi ju darovala na narodeniny a @kolacita, ktorá mi pripomenula, že Pomocníčka si už dlho hovie na polici a že z nej treba odfúknuť prach a zbaviť ju "knižnej počestnosti". Dali sme si viac-menej spoločné čítanie, no slimák Taňko ju nielenže dočítal neskôr, ale ju aj neskôr hodnotím. V exekučnom kniho-hodnotiacom zozname knižného interpolu svietim určite úplne hore ako VÍ-ŤAZ 👹

Pomocníčka pôsobí dosť nenápadne. Ak by som na ňu nevidela milión chvál, tak ju asi zaradím ku knihám, ktoré extrémne nevytŕčajú a za ktorou si asi nedolámete čongále. Za neprečačkanou obálkou s Kelišovej očkom v kľúčovej dierke sa však skrýva príbeh, ktorý by si milovníci trilerov určite nemali nechať ujsť. Obzvlášť, ak ste milovníkmi deja, kde sa potočíte ako žabiatko v mixéri alebo usušené holubie hovienko na kolotoči. 

Šperkom tohto dielka bol jednoznačne veľmi sympatický, svieži a svižný štýl písania. Krátke kapitoly vás natiahnu a doslova aj donútia čítať ďalej, aby ste vedeli ako príbeh pokračuje. Inak vás zožerú mrle zvedavosti. Hlavne s úvodom sa autorka vymaznala a dokázala postavy v knihe vykresliť tak, že hlavne tie negatívne by ste ich prípadnému vrahúňovi pomohli zakopať na predzáhradke a ešte by ste mu s radosťou očistili lopatu. Tiež som sa chytila na háčik a v duchu som preklínala jednu z postáv, ktorá mi visela v žalúdku ako neškodná miestna špecialita na periférií exotického dovolenkového rezortu. V hľadáčiku som však mala ešte jednu, dosť nenápadnú postavu, pri ktorej som šípila niečo hnilé a psychopatické... 

Takmer všetky postavy si prešli akýmsi "vývojom" a nevyložili hneď všetky karty na stôl.  Autorka sa tiež dotkla témy traumy, násilia, potláčania pravdy, manipulácie či depresie. Postava Millie bude v úvodnej časti plná nádeje, hĺbavosti, snahy o lepšiu budúcnosť. Asi ťažko by ste v nej nachádzali postavu kriminálnika, zločinca a kriváka, ale skôr človeka, ktorý nemal v živote šťastie a ktorého jedinou snahou a nádejou je vidina lepšieho zajtrajšku. Keď sa Millie konečne naskytne príležitosť posunúť svoj život niekam inam, tak nezaváha. A tak sa ocitá v roli pomocníčky v domácnosti v krásnom a štýlovom dome Winchesterovcov. 

Naškrobená pani domu Nina, jej šarmantný, očarujúci manžel Andy, ich rozmaznaná dcéra Cece a.k.a. satanovo dieťa, luxus, peňazí jak pliev... Dokonalá idylka priam ako vystrihnutá z nablýskaného katalógu či portfólia chrumkavého instainfluencera až dokým tu čosi nezačne škrípať viac ako brzdy na žiguli. Zvláštne správanie, tajomná minulosť, liečenie na psychiatrii i klaustrofobické bývanie v podkroví... Ani tieto do oči bijúce "red flags", pri ktorých by normálny človek volal šandare alebo mydlil ako gepard natrundžený kefírom Millie nezastavia. V druhej časti sa však stane niečo, čo vás vykoľají viac než absencia holandskej hymny na pretekoch F1. Štýlové a mäkučké klbko tej najjemnejšej vlny sa nám po rukami mení na ostnatú guču prachu, zuzlených vlasov a smradľavého sajrajtu. V záverečnej tretej časti sa už na svetlo sveta dostáva aj "temnejšia" stránka jednej z postáv. Čo však autorke vytknem je prílišná náhoda v prípade policajta, kde som si ozaj ťukala po čele, že to mohlo byť prešpekulovanejšie a nie také "el primitivo". Myslím, že málokto spomenul vo svojom hodnotení aj Andyho mamu, ktorá bola za mňa taká tá zimomriavková postava v tom najhoršom zmysle slova. Trhlinou boli pre mňa Milline nie prižmúrené, ale doslova savom vypláchnuté a vranou vyďobané oči v momente, kedy sa na svetlo sveta dostáva podkrovie. S jej krimi minulosťou by som asi očakávala, že si dá majzla a nenechá sa oblbnúť jak babka karafiátom. 

Koniec toho síce mnoho odhalil, no zároveň ostal otvorený a tak je jasné, že príbeh má pokračovanie. Tajomstvo pomocníčky v slovenskom preklade uzrelo svetlo sveta len pred pár dňami. Ja po ňom rozhodne siahnem, lebo som zvedavá, ako sa bude príbeh ďalej vyvíjať a či sa jedna z postav znova objaví v príbehu alebo bude len mlčky pozorovať dianie. Aj keď som si sem tam v duchu hovorila, že toto som už niekde videla, tak som knihu nemohla odložiť. V mojom prípade zabodovali hlavne postavy, veľmi čtivý štýl autorky a retrospektíva. Pokračovanie si ujsť nenechám, no nad Anatómiou lží ešte váham - ak ste čítali, odporúčate?