31. mája 2024

Hodiny chémie - príbeh vedkyne v mužskom svete so závanom feminizmu

Hodiny chémie boli istý čas hitom bookstagramu a vyslúžili si aj vcelku vysoké hodnotenie na goodreads. Mňa táto vlna nespláchla úplne - hoci som si knihu kúpila krátko po jej vydaní, tak na poličke si trpezlivo lebedila a čakala na svoju chvíľu. A to až do momentu, kedy som sa rozhodla dať jej šancu. Žiadalo sa mi totiž niečo silné a ženské.

Lákadlom pre mňa nebola ani tak téma vedkyne v mužskom svete, feminizmus či ako sľubuje obálka vtipný príbeh. Skôr som sa tešila na atmosféru tej doby - 50. a 60. rokov v USA. Minimálne z hľadiska "vizáže" u mňa táto doba kraľuje v mojom pomyselnom rebríčku ženskej elegancie a hravosti. Chémia v spojení s varením bola tiež celkom zaujímavou ponukou so značným potenciálom. 

Bonnie Garmus vytvorila dielo, ktoré má hlavne otvoriť oči. Aj keď popisuje dobu dávno minulú, tak mnohé veci sa nezmenili. A to ani vo vyspelejších krajinách. Aj naďalej sa ženy boria s problémami v pracovnom prostredí, nižšími platmi v porovnaní s mužmi, častým podceňovaním či nálepkou karieristky, pokiaľ si žena zvolí túto prácu pred rodinným životom. Prehliada sa aj "neviditeľná" a nedocenená práca žien v domácnosti, čo je vlastne druhá šichta po návrate z práce. Žena často naráža aj na rôzne sociálne a spoločenské starosvetské vzory považované za "ženské" alebo sa stáva terčom rasistických či sexuálnych útokov s minimálnou mierou empatie či spravodlivého rezultátu. Mnohokrát sa stretávame aj s necitlivými a intímnu zónu ďaleko prekračujúcimi narážkami na materstvo či manželstvo. Pozerá sa však svet aj na to, čo žena chce, potrebuje a po čom skutočne túži? Žiaľ, v drvivej väčšine vôbec. Túto stránku zdravého a sebavedomého feminizmu, ktorú v knihe autorka načrtla plne kvitujem. 

Na druhej strane sa však nemôžem plne stotožniť s postavou Elizabeth. V prípade tejto knihy platí, že občas vás v príbehu viac zaujmú vedľajšie postavy. V mojom prípade si moje sympatie získala jej dcéra Mad, ich pes Šesť tridsať a aj postava svojrázneho a veľmi pokrokového reverenda. Priznávam, že veslovanie mi v tejto knihe išlo na nervy a kniha by sa zaobišla aj bez tohto koníčka. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ma zaujme práve "kockatá" veda a zážitkové využitie chémie v praxi pri takej činnosti ako je varenie a pečenie. Táto časť príbehu a pasáže odohrávajúce sa v televíznom štúdiu a kvázi improvizovanej kuchyni, mudrovanie Mad a myšlienkové pochody Šesť tridsať boli mojimi želiezkami v ohni a čiernym koňom tohto príbehu.

Prejdem k negatívam. S nálepkou vtipný príbeh súhlasiť nemôžem. Aj napriek dá sa povedať ľahkosti, zvláštnej romantickej vsuvke i dávke sarkazmu prevládala skôr taká menšia rodinná dráma a snaha o zmenu. A to o zmenu skrz celú spoločnosť, nielen o zmenu vo svojej bublinke. Tú teda skôr bádam silný príbeh a nie vtipný príbeh. Priznávam, že kniha nebola úplne mojou šálkou kávy a miestami ma nudila. Hlavne do úvodu som sa nedokázala úplne ponoriť. Príliš telenovelový záver ma veľmi nepresvedčil a skôr by príbehu bodol úbytok strán než umelé a cukríkové naťahovanie strán a pretlak ťažších tém. Hlavná postava bola na moje pomery niekedy až neznesiteľne tvrdohlavá a neústupčivá. Nedokázala som si k nej nájsť cestu. Chýbala mi aj hĺbka pri navodení atmosféry doby, čo bolo pre mňa asi najväčším sklamaním. Akoby som sa v príbehu len tak niekde ocitla, bez kompasu, mapy a emócie z miesta kde som. 

V mojom prípade teda asi Hodiny chémie nezaradím medzi to najlepšie, čo som za posledné obdobie čítala. Ich prečítanie však neľutujem, lebo našla som tam aj aktuálne témy - hlavne nastavenie spoločnosti a zaseknutie sa v dobách dávno minulých. Zaujalo ma aj využitie chémie pri varení obzvlášť zábavnou i poučnou formou. Pri postavách som si viac obľúbila tie, ktoré mali dej iba dofarbiť a dotvoriť. Autorke však neodpustím absenciu vykreslenia doby a jej atmosféry, lebo to vo mne zachovalo skôr také prázdno a chlad. Ak hľadáte niečo pokrokové, s dávkou feminizmu a sarkazmu a občas až drzej úprimnosti, tak Hodiny chémie nevynechajte. 

Za knihu ďakujem sebe a svojej nutkavej potrebe sa vždy len tak za niečo odmeniť alebo niečo osláviť... aj keby to bol Medzinárodný deň tuleňov či Deň paniky 😶‍🌫️🦭

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)