Čítať romány z obdobia druhej svetovej vojny asi nie je práve najlepším nápadom v hektickom a stresujúcom období. Napriek tomu som urobila výnimku, keďže ma okrem krásneho vizuálu presvedčilo aj meno na obálke - pre mňa už známa a obľúbená autorka Kristin Harmel.
Ak sa vám niekedy zažiada prečítať si román, kde sa spája ľudskosť, odvaha, zlé časy, v znesiteľnej miere romantická vsuvka a dve dejové línie, tak určite hoďte očkom po tvorbe tejto autorky. Dokáže citlivo a s gráciou popísať neľahké časy a zároveň do vás vliať aj nádej a vďaku, že to pekné ešte existuje. A to aj v časoch, keď svet zahalí temnota...
Sladkosť zabúdania je úplne výstižný názov. Autorka totiž skombinovala príbeh rodinného podniku - krásnej a obľúbenej cukrárne vo francúzskom štýle s neľahkou diagnózou pôvodnej majiteľky. Alzheimerova choroba Rosie postupne kradne spomienky a čoraz viac sa zamotáva niekde medzi minulosťou a prítomnosťou. V neľahkom boji sa jej snaží byť oporou vnučka Hope a pravnučka Annie. Hope však okrem toho zápasí aj so svojimi vlastnými démonmi - je čerstvo rozvedená, rodinný podnik je na pokraji krachu a jej dcéra jej tiež nedá vydýchnuť a obviňuje ju z toho, že jej manželstvo skončilo v troskách. Babička Rosie nástojí na tom, aby Hope odišla do Paríža a zistila, čo sa stalo s jej rodinou a dávnou láskou... Nájde Hope po toľkých rokoch odpovede na Rosine otázky a dopraje jej tak zaslúžený pokoj?
Aj napriek ťažkým témam je táto kniha veľmi čtivá. Autorka totiž netlačila na pílu a emočne čitateľa nezničí brutalitou a násilím ako je pri mnohých knihách popisujúcich život v období vojny už zvykom. Práve naopak. Ukáže vám silu ľudskosti, odhodlanie a aj veľký príbeh lásky, ktorá ani pribúdajúcimi rokmi nezapadla prachom, odcudzením či zášťou. Harmelová načrela do pre Francúzov naďalej veľmi bolestivej témy deportácie židovského obyvateľstva v roku 1942 známeho aj pod názvom Razia zimného velodromu. Viac ako 13tisíc ľudí bolo vtedy hromadne zatknutých a doslova nahnaných na niekoľko dní bez jedla a vody na Velodróme d´Hiv odkiaľ boli neskôr deportovaní do koncentračných táborov. Táto čierna diera v dejinách Francúzska je dodnes pálčivou témou a bolestivou jazvou tohto hrdého národa. A práve tu sa začína aj Rosin príbeh a počiatok jej smutného osudu. Ani súčasná linka vás emočne nezadupe a nevyžmýka - ukáže vám totiž reálny život so všetkými jeho príchuťami, strasťami i radosťami. S Hope si prejdete jej ťažkou fázou nájdenia seba samej, svojej hodnoty i postupným uzdravovaním jej zranenej duše a zlomeného srdca.
Veľmi sa mi páčila aj samotná forma príbehu - striedali sa pohľady, čas a aj samotné rozprávačky. Navyše bola každá kapitola s Rose hneď v úvode doplnená o jeden sladký recept na tradičné pochúťky z jej rodinnej cukrárne. A nakoniec aj jeden z receptov odhalil ešte krajšiu spojitosť a prepojenosť s inými národmi a náboženstvom. Mierne preromantizovaný a trošku pocukrovaný záver autorke odpustím - bol totiž krásnou bodkou a aj frfľoš ako ja pustil slzu a uznal, že takto to bolo naozaj magické a zaslúžené. Teším sa na ďalšie príbehy z autorkinho pera a odporúčam aj jej predošlé knihy - pre mňa je stále jednotkou Les miznúcich hviezd.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri a chválim aj ozaj krásny a pôsobivý vizuál 💗
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)