Nerada sa púšťam do nových krimisérií, no zas a znova som podľahla. Zlákala ma nová séria od známeho a obľúbeného škandinávskeho autora Arneho Dahla. Možno by som ani po nej nesiahla, no zaujala ma inakosť - zločin iného rázu než ten, na ktorý sme u severských kriminálok zvyknutí.
Štokholmom otrasie séria zvláštnych výbuchov, ktoré na prvý pohľad nič nespája, aj keď pri tomto type zločinu majú vyšetrovatelia automaticky v merku extrémistické teroristické bunky. Prepojenie na klimaaktivistov by asi napadlo iba málokomu. Práve tento aspekt príbehu a počiatku novej série ma zaujal natoľko, že som prvej časti dala šancu.
Je u mňa zvykom, že sa rozvláčne vykecávam, no pokúsim sa byť stručnejšia. Aj napriek veľmi svojským a neokukaným témam a prvkom, ktoré Dahl do príbehu zamiešal u mňa táto zmes nezafungovala. Vytvoril krimi s pomalším tempom, čo by mi v konečnom dôsledku neprekážalo a naopak považovala by som to za osviežujúcu zmenu... Avšak jeho štýl - detailnosť a takmer nulová akcia mali na mňa opačný efekt. Miestami som sa musela zastaviť a vracať sa k predošlým pasážam, lebo mi vôbec nedávali zmysel. Hoci sa vraj podľa elitárskeho klubu bookstagramu ako bloger bez skúseností s prekladom nemám k prekladu vôbec právo vyjadrovať, tak mám v trubke a napíšem, ako to na mňa pôsobilo. Hlavne zo začiatku mi niektoré pasáže nedávali zmysel a netuším, či v slovenčine zanikli niektoré škandinávske nuansy alebo som sa s príbehom nedokázala zžiť a tak mi unikali "dejové omrvinky"...
Poskakovanie v deji mi nebolo po chuti, lebo som si tak prakticky nedokázala v príbehu dlho upratať a nenašla som si ani cestu k postavám. Tie sa mi mýlili a ani jedna z nich vo mne nevyvolala hlbšie sympatie či záujem. Postava Evy bola na hlavnú vyšetrovateľku nevýrazná a apatická, postava Lukasa zvláštna až neznesiteľná a vyšetrovateľ - migrant a vyšetrovateľka - alkoholička pôsobili viac ako šablónková nutnosť než príjemné dofarbenie. Chyba však bude zjavne aj v mojom prijímači, lebo bez okolkov priznávam, že na mňa asi skôr zafungujú telesnými tekutinami nasiaknuté kriminálky s vykúkajúcimi črievkami a vrahmi so šialeným výrazom v očiach... Aj keď som tajne dúfala, že ležérnejšie tempo s v súčasnosti dosť pálčivou témou klimatických zmien, globálneho otepľovania a potreby zvýšenej ochrany životného prostredia a tzv. ekoterorizmus ma tématicky zaujmú, tak opak bol pravdou. Na konci už príbeh nabral na akčnosti, no ak sa do knihy nedokážem ani po polke začítať a nájsť si k nej cestu a tešiť sa na ňu, tak viem, že tudy cesta nevede.
Knihu som pre istotu na kratší čas odložila a dožičila si na ňu pokojnejšie obdobie. No ani oddych mi nepomohol a dočítať som chcela už len kvôli tomu, aby som sa uistila v tom, či v sérií Nova budem ešte pokračovať. Vyšetrovateľský tím bol až príliš chladný, neprepojený, akoby sa každý hral len na svojom piesočku... Ako pozitívum však uvediem osobu páchateľa - s tým sa autor vyhral a priniesol aj niečo, čo sa tak často nevidí. Čo sa týka samotných zločinov, tak boli prešpekulované a autor ich dotiahol do posledného detailu, no asi skôr zapôsobia na čitateľa, ktorý má v krimi radšej pomalšie tempo a menej násilných popisov a zločinov. Toto hodnotenie ma veľmi mrzí, lebo som sa na môj prvý stret s Dahlom veľmi tešila, no nepotykali sme si a rozhodla som sa nepokračovať ďalej v čítaní ďalších dielov tejto série.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)