Letné romance sú počas horúceho leta a dovoleniek must have vo vašej oddychovej výbave. Väčšinou v tomto období volím iba jednu knihu z tohto žánru. Ak už dve, tak s väčším časovým odstupom, aby som sa nepresýtila. V tomto prípade som však urobila výnimku a Lastovičie leto robilo v cestovnej taške spoločnosť Každému ďalšiemu letu a prečítala som ich v poradí jednu za druhou.
Na letné tábory spomínajú radi mnohí ich účastníci. Ja sa do tejto spoločnosti nepridám, lebo som zažila len trojdňový tábor počas školského roka, ktorý sme ako trieda vtedy vyhrali a tesne na konci školského roka sa ho zúčastnili. Síce bol vyskladaný klasickými táborovými aktivitami - posedenie pri ohníčku, diskotéka, táborové spoločenské hry, pobyt v malých chatkách a dokonca prišiel aj kúzelník a country spevák, ale nebolo to také, ako si pod pojmom letný tábor úplne predstavujem. Túto predstavu som však našla v tejto knihe.
Ústrednými postavami príbehu sú tri nerozlučné priateľky, ktoré sa spoznali ako šesťročné dievčatká - mladé lastovičky v úžasnom ikonickom tábore, na ktorý spomínajú celé generácie. Dnes sú z Lanier, Mary Stuart a Daphne zrelé tridsiatničky. Tábor Holly Springs však neprestáva byť súčasťou ich životov a to nielen kvôli tomu, že Daphnina teta June tento tábor vlastní. Toto miesto sa stalo neodmysliteľnou súčasťou a spoločným menovateľom a miestom osudových stretnutí, lások i zlomov, ktoré definovali ich osobnosť, vzťahy i smerovanie.
Kapitoly sú vyrozprávané z troch pohľadov - Daphne, Lanier a tety June. Chýbal len pohľad Mary Stuart. Veľmi milo ma potešila aj nastavba tohto príbehu - neočakávajte len dobrodružstvá či letné lásky a sklamania, ale aj ťažšie témy. Hlavne pri Daphne vás autorka preverí a predostrie vám tému ťažkého detstva i dospievania v spároch závislosti.
Pri postave Lanier som mierne krivila obočie, lebo mi nebola dvakrát sympatická. Prišla mi ako stíhačka s toxickým fluidom, ktorá musí mať všetko pod palcom. Dejová linka s jej letnou láskou sa mi zdala trošku odfláknutejšia a mierne pritiahnutá za vlasy. Chápem však, že ako dospelá žena to už možno beriem inak a tak prižmúrim oko vzhľadom k veku, v akom vtedy Lanier bola. Prívlastku light vegety a erudovanej trubky sa však veľmi nezbavila a hlavne v druhej polovici knihy mi pila krv. Vzhľadom na udalosti, ktoré však neskôr vyplávali pri spomínaní na minulosť na povrch však zas chápem, že chcela ochrániť rodinu a zároveň aj svoju priateľku. No predpokladám, že viacerí čitatelia z nej budú na nervy.
Teta June bola zas veľmi príjemným "spojítkom" a snaha o záchranu obľúbeného tábora bola krásnym mementom sily priateľstva, ktoré prekoná všetky prekážky - závislosti, tiene minulosti i rany z lásky. Páčila sa mi zomknutosť a kreativita dievčat. Všetko šlo bokom, keď sa rozhodovalo o budúcom osude ich milovaného tábora. Aj keď ma úvod najprv rozladil - musím priznať, že ma trošku nudil, tak som rada, že som zotrvala a dala knihe šancu. Chyba bola asi v tom, že som ju čítala hneď po inej knihe s letným nádychom a že niektoré veci boli asi preto pre mňa viac predvídateľné. Príbehom sa navyše tiahla hmatateľnejšia melanchólia a nie úplne letná ľahkosť - to však považujem za prekvapenie a ozvláštnenie.
Spolu s touto štvoricou sa ocitnete uprostred prírody, kde sa pri praskajúcom ohni, v útrobách sympatických chatiek či pri čvachtaní sa v rieke zrodia nové priateľstvá či osudové lásky, no prebudia sa rokmi tiahnúce krivdy. Lastovičie leto je nielen "manifestom" druhých šancí či sily priateľstva a lásky, ale aj zrkadlom toho, aký je život vratký, pestrý a kľukatý. Príjemnou bodkou je aj veľmi pekný a nádejový epilóg.
Za knihu ďakujem dobrej duši, ktorá mi ňou urobila radosť 🌞💕 A obzvlášť sa teším z peknej fotky, vďaka ktorej spomínam na slnečné Taliansko 🥰
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)