Môj knižný "vzťah" k Fitzekovi som dávnejšie nazvala talianskym manželstvom. Pri niektorých jeho knihách by som to však skôr prirovnala k jazde na húsenkovej dráhe. Fitzek je totiž majster v zvratoch a prekvapeniach. Rovnako ako dokáže postavám priestor dať, tak im ho lúsknutím prsta vie aj vziať... A niečo, čo je zrejmé, tak nakoniec až tak zrejmé nebude...
Z vizuálu obálky som drisla na riť. Kniha s názvom Pozvánka a príde vám rovno veľká a ošarpaná poštová schránka? Jaaa, das ist gut 👌😁 Fitzek ostal verný aj tradičnému konceptu - krátke kapitoly a postupná gradácia deja. Nevzdal sa ani prvkov, ktoré sú už jeho poznávacím znamením - jemný úchylizmus, psychoporucha, o ktorej ani srnka v lese netuší a vyvrchoľovací rittberger na posledných stránkach knihy.
Prvá polovica knihy a zoznamovanie sa s hlavnou hrdinkou Marlou ma bavilo asi viac ako druhá polovica knihy. Už z úvodu je totiž jasné, že toto nebude cukríkmi vydláždená cestička, ale skôr žiletkami a ostrými šutrami posiata poľná cesta, ktorá by z vás pri prefičaní na motorke vydolovala aj silvestrovské chlebíčky z 2018teho. Na Marlu toho Fitzek statočne naložil a nezabudol ani na svoj poznávací znak - netradičnú "poruchu" tentokrát vo forme nerozpoznávania a nezafixovania ľudských tvárí (ok, tvárim sa, že som ňou tiež jemne šmrncnutá). Mimo toho Marlu ťaží aj samovražda otca, ktorú si dáva za vinu, zvláštny "zážitok" po ktorom skončila v nemocnici a aj jej práca. Marla dokáže vnímať čaro detailov, nič jej neunikne a vďaka svojmu oku už neraz pomohla pri vypátraní sexuálneho predátora. Pracuje totiž na oddelení kriminalistiky pri spracovávaní videí, z ktorých by sa každému obracal žalúdok. Túto prácu zároveň však berie ako poslanie a aj príležitosť na to, aby zistila, čo sa odohralo pred rokmi v ruinách starej nemocnice...
Marlinu "idylku" však naruší pozvánka na maturitné stretnutie v horách. Aj keď by som čakala, že Marle budú ako vycvičenej harcovníčke blikať kontrolky už len pri niektorých indíciách, tak sa tomu nestalo. Marla sa aj napriek red flags vydáva na tajomnú Chatu v hmle. No už zo začiatku tu niečo nesedí - kde sú účastníci zájazdu?
V druhej polovici knihy sa už Fitzek neštítil ničoho a zahral si s postavami čarodejnícky šach. Aj keď som mala pocit, že to už miestami trošku viac prehnal a že buď dlho pobudol na slniečku s už skvaseným aperolom alebo ho baví táto jeho zlosynovská cruellovská stránka osobnosti, tak musím uznať, že ma odžubal jak mačka vtačka. Aj keď Pozvánka z môjho rebríčka jeho top kníh nevysánkovala Pacienta či Cestu domov. Zas brrr brrr 😁 Tradične stavil aj na vírivku na konci príbehu. Kdeže by to mohlo byť niečo ízy pízy, musí to byť ako kolotočárska torta na bašaveli - 15 poschodí, 8 druhov plniek, marcipánové postavičky jak z hororu, babkine zrecyklované sviečky a aj zdobiace jedlé guličky, ktoré preveria váš chrup. Prešpekulované, plné chutí a aj tak si naložíte dupľu. Áno, toto hodnotenie píšem hladná a preto všade vidím jedlo 😀😍
Tento psychotriler bude určite zaujímavou voľbou na čítanie na pláži - len pozor, aby ste sa nezačítali a nezhoreli vám šunčičky 👌 Atmosféricky sa mi však asi kniha viac hodí na neskoršiu jeseň. Precvičíte si centrum strachu i svoju pozornosť.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran 🤍🖤
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)