Lucinda Riley si definitívne získala moje srdce s jej Polnočnou ružou. Je pravda, že s niektorými jej standalone knihami som si nepotykala, no zisťujem, že jej staršia tvorba v novom šate mi sedí najviac. Jej talent v popisnosti a vybudovaní atmosféry, príbehovosti i ponuka veľmi pestrej palety postáv boli jedinečné. Len ťažko nájdeme autorku, ktorá vie s takým citom a umom vybudovať tak prešpekulovaný príbeh, s ktorým si čítanie užijete naozaj do poslednej strany.
Anjelský strom podľa názvu, obálky i načasovania vydania evokuje, že pôjde o vianočný príbeh. Nie je tomu však úplne tak. Ide o viacgeneračnú rodinnú drámu, kde nie je núdza o romantiku, sklamania, pomstu, žiaľ, zášť i odpustenie. V tomto prípade cítiť závan románu "starej školy" - cestu lásky tu totiž často zahatí pýcha, to nevypovedané, v srdiečku ututlané a konvenciami či "rozumom" umlčané. Riley opäť stavila na viacero časových liniek, kedy v retrospektíve ponúka sled udalostí a spomienok, ktoré majú následky aj v súčasnosti.
Hlavnými hrdinkami príbehu sú tri ženy, ktoré spája pokrvné puto - Greta, Cheska a Ava. V tomto prípade sa však ukáže, že rodinné väzby nie sú vždy zárukou pevných vzťahov. Svetom divadla a sériou nesprávnych rozhodnutí nás prevedie najstaršia Gréta. Tá sa po nehode a strate pamäti znova ocitá v sídle Marchmont Hill, ktoré bolo v jej živote križovatkou. Snaží sa rozpamätať na svoju minulosť, lebo kvôli strate spomienok jej život stagnuje a nedokáže sa pohnúť z miesta. Jej minulosť je však plná bolesti a tak má pre Gretu proces spomínania veľmi horkú pachuť. Defilé osudových rozhodnutí, sebeckosť, ale aj túžba po sláve, naplnení snov i naivita sa výrazne podpíšu nielen na Grete, ale aj na jej dcére Cheske. Lesk slávy a svet filmu je síce na prvý pohľad veľmi lákavý, ale na strane druhej prináša aj svoju tienistú stránku.
Aj keď mnohé rozhodnutia postáv mi absolútne neboli po vôli a šípila som, že to némdopadne dobre, tak musím uznať, že Lucinda to nakombinovala správne. Postavy doslova vymágala v bahne, riadne sa na nich vybúrila a ich život nevydláždila cukrovou vatou a vodopádmi šampusu. Poukázala tiež na časté podceňovanie duševného zdravia a na to, kam až to môže zájsť, ak sa psychické ochorenie riadne nelieči. Príbeh mal nádych riadne prešpekulovanej telenovely, ale v tom najlepšom slova zmysle. Ukázala nám aj to, že nikdy nie je neskoro občas platí a občas je už ozaj neskoro. Veľmi sympatickými postavami, ktoré krásne doťukli príbeh boli aj David a jeho matka L.J., ale aj Ava, ktorá vďaka láske a inému prostrediu dostala šancu na lepší život a lepší odrazový mostík. Vždy obdivujem aj Lucindino majstrovstvo v tom, ako dokáže hladko prelínať medzi minulosťou a prítomnosťou, ale i to, ako dokázala vierohodne a presvedčivo opísať svet divadla, filmu i prostý vidiecky život.
Za hutný a výživný charakterový i príbehový čitateľský zážitok ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran a teším sa na februárovú Lucindu ❤️
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)