Stratené kníhkupectvo - feelgood čítanie pre knihomoľov

Pravých knihomoľov bez pochýb poteší, ak sa objaví kniha, kde sa mieša láska ku knihám, záhada, odvolávky na známe knižné diela a ich autorov a v neposlednom rade aj zaujímavá zápletka a jemne romantická linka. Kniha Stratené kníhkupectvo sľubovala práve takýto lákavý mix. Navyše autorka stavila aj na kartu, s ktorou mala minimálne u mňa vopred vyhraté. Príbeh vsadila do prostredia írskeho Dublinu, ktorý je už sám o sebe veľkým lákadlom z hľadiska atmosféry, ktorá knihomoľom gaučového typu sadne ako riť na šerbeľ. Dážď a hmla = ideálne počasie na čítanie!

Obľúbená forma dvoch dejových liniek, z ktorých sa jedna odohráva v minulosti a jedna v prítomnosti tu bola ozvláštnená tým, že v súčasnej linke sme mali hneď dvoch rozprávačov. Jedným z nich bol Henry - bádateľ, ktorý pri svojom výskume narazil na zmienku o stratenom kníhkupectve. Stoj čo stoj sa napriek mizivému množstvu informácií vydáva na výpravu za tajomným kníhkupectvom, kde nie je nič nemožné a kde ožíva mágia. Trošku mi pripomínal manžela, ktorý ide na nákup bez zoznamu, mapy obchodu a strategických inštrukcií svojej manželky a tak hľadá micelárnu vodu medzi minerálkami.... Legenda hovorí, že hľadá doteraz 😬 

Na tejto ceste spoznáva Marthu, pomocníčku v domácnosti záhadnej madam Bowdenovej, ktorá je už na prvý pohľad diva a šibalka. Autorka Marthu nešetrila a tak nenechala príbeh skĺznuť do jednoduchého, presladeného príbehu, ale načrtla, že život nebýva len krásny, ale aj zapeklito ťažký a nespravodlivý.

Dejová linka z minulosti nás zavedie na začiatok 20. storočia, kedy je svet zošnúrovaný konvenciami a kedy prebieha boj za rovnoprávnosť žien. O zmeny sa pokúša aj naša hrdinka - Opaline, ktorej nie je po vôli nútený vydaj za akéhosi bohatého seladóna a tak sa vydáva na cestu, pri ktorej hľadá seba samú. Jej príbeh bol detailnejší a z môjho pohľadu by si možno zaslúžil viac pozornosti. 

Z hľadiska postáv bolo veľmi cítiť, že knihu napísala žena a že psychológia ženských postáv bola prepracovanejšia a živšia. Henry bol na môj vkus ako poleno, suchár, človek, čo nevie čo chce a ktorý by aj v prípade, ak by ho demolačná guľa zasiahla do gebule vstal a poďakoval za to. Odvolávky na autorov a ich diela spadajúce pod klasiku mi veľmi ulahodili. Autorka spomenula napríklad Hemingwaya, Jane Austenovú a hlavne sestry Brontëové. Priznávam, že nie som veľkým fanúšikom ich diel aj napriek tomu, že anglická a francúzska romanticko-žuvačkovo-vatová klasika mi lahodí viac ako depresívno-dzešemožemobešic ruská. V tomto príbehu však záhada okolo strateného rukopisu a kníhkupectva aspoň u mňa zafungovala a tak som si príbeh užila, aj keď niektorým veciam chýbalo doťuknutie. Romantická linka bola v prípade Opaline dobrodružnejšia a viac som jej fandila. Pri súčasnej linke to trochu škrípalo a naše dve hrdličky som mala chuť poláskať najhrubšou tepšou akú doma mám alebo ich vymastiť Wdčkom, nech sa konečne rozhýbu. Mierne sa im zopsula strelka na kompase lásky.

Nedá mi nevytknúť plochosť postavy Henryho a možno aj kúsok slabšiu súčasnú linku. Linka s Opaline ma očarila viac a práve na pokračovanie jej príbehu som vždy netrpezlivo čakala - možno by zameranie sa na len túto dejovú linku dielo značne povznieslo a dodalo mu viac šťavy. Tento príbeh má svoje muchy a jemne v ňom cítiť snahu o ulahodenie širšiemu čitateľskému publiku, ale pokiaľ hľadáte niečo ľahké a oddychové, tak Strateným kníhkupectvom nič nepokazíte. U mňa zapadá do kategórie pohodového čítania, pri ktorom som si dokonalo oddýchla - natiahnutá na posteli ako nebožtík a zahúľaná v perine distingvovane sŕkajúc čaj.

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 📚🔎