Atalanta - retelling príbehu o odvážnej bojovníčke

Retellingy gréckych bájí sa už na knižnom trhu pomerne slušne udomácnili. Čo však tomuto "trendu" dodáva to pravé čaro a sladkú príchuť inakosti je to, že sa autorky a autori väčšinou vo svojich dielach zameriavajú skôr na tie menej známe postavy z gréckej mytológie alebo estrogén porazí testosterón a tak bájnym mužským hrdinom dajú na frak hrdinky ženské. Nemenej odvážne, nemenej krásne a šikovné.

Štýl Jennifer Saint mi ulahodil už pri jej predošlých dvoch vydaných knihách - Ariadne a Elektre. Autorka dokáže krásne narábať s jazykom diela a prostredníctvom poetických a ľúbivých popisov vám dokonale vykreslí priestor a dobu, kedy boli smrteľníci hračkami bohov a kedy svet ovládli bájni hrdinovia a výpravy za slávou a uznaním. 

Priznávam, že Atalantin príbeh som až tak nepoznala. Pamätala som si ho veľmi hmlisto, čo však beriem v tomto prípade ako veľkú výhodu. Príbeh som si totiž práve vďaka tomu viac užila a viac som sa doň dokázala ponoriť. Oku (a ak ste fanúšikom čítania nahlas, tak aj uchu) lahodiaci, alegorický jazyk dodal rozprávaniu punc krásneho, no nie preplácaného či snobského, ale skôr nenúteného šarmu. Práve táto nonšalantnosť bola obrovským plusom. Aj keď ide o mýtus, čo by mohlo čitateľa automaticky navádzať k tomu, že túto knihu onálepkuje ako ťažké čítanie, tak opak bol pravdou. Atalantu som zhltla na tri posedenia a každý raz som sa tešila na to, čo mi tento príbeh prinesie. Netajím sa tým, že si užívam príbehy, kde sú hrdinkami ženy a kde sa dokážu svojou silou a umom nestratiť v mužskom svete. Jediná vec, ktorú som hlbšie pociťovala bola jemná strata tempa v druhej polovici príbehu, kedy sa Atalanta ocitla na palube lode Argo. V tejto časti by nebolo na škodu príbeh trochu viac dofarbiť.

Má aj žena právo zapísať sa do gréckych dejín, ktoré boli plné odvážnych, ale priznajme si často aj prefíkaných bojovníkov? Každý pozná Herakla, Achilla, Persea či Tézea... Túto premisu sa však Saintová snaží prebiť tým, že vo svojich dielach dáva priestor silným ženským hrdinkám. Atalanta bola síce kráľovským potomkom, no napriek tomu ju pohodili na úpätí hory v gréckej Arkádií. Jej otec si želal mužského nasledovníka a tak nechal tento malý urevaný uzlíček napospas osudu. Detský plač však zaujme medvedicu a tá ju vychová spolu so svojimi mladými. Pod ochranné krídla si ju neskôr vezme bohyňa lovu a divočiny Artemis. Naučí ju ako žiť v súznení s prírodou, ako jej načúvať a ako obratne pracovať s lukom a šípmi. Jediné, čo od nej a nýmf za pokojný život v lese chce je to, aby sa vyhýbali mužom. Bohyňu o Atalantinej odvahe a schopnostiach presvedčí incident s kentaurami i jej schopnosť prekonať všetkých a všetko v behu. Preto sa rozhodne, že jej dá šancu uspieť a ukrojiť si slávu tým, že sa stane členkou výpravy za bájnym zlatým rúnom. Atalanta sa tak ocitne na palube lode Argo po prvýkrát v blízkosti mužov a ich predsudkov.

Autorka presne opísala to, čo zažíva žena ak sa ocitne v mužskom kolektíve, ktorý má predsudky. Atalanta sa stala terčom posmeškov, pohŕdania a nedôvery v jej schopnosti. Jej spriaznenými dušami a poslucháčmi sa na lodi prýštiacej mužskou ješitnosťou stali len láskavý hudobník Orfeus a odvážny a spravodlivý Meleagros. Artemis Atalantu ešte pred touto dobrodružnou výpravou vystríhala pred delfskou veštbou. Spadne nakoniec Atalanta do osídel lásky či odolá pokušeniu?

V prípade Atalanty Saintová siahla po inej kostre príbehu než pri jej predošlých dielach a v mojom prípade mi práve toto neodbiehanie k viacerým hrdinkám viac ulahodilo. Dokázala som sa tak plne koncentrovať iba na jeden nosný príbeh a viac si ho tak užiť. Za malý mínus považujem časť, kde sa Atalanta plavila na lodi Argo, lebo práve tam narazila kosa na kameň a príbeh stratil dynamiku. Neskôr sa príbeh jemne zamotkal aj na trhlinách v zásadách. Každopádne to beriem ako ukážku toho, že aj hrdinovia sú len ľudia. Po náročnom pracovnom kolotoči, ktorý ma rozflákal ako slepú, chromú žabu na diaľnici som si čítanie užila a práve táto kniha ma nabudila znova k čítaniu a tak som neupadla do čitateľskej depresie. 

Za pútavé čítanie ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 🏛🏹