Moje knižné mamonárske ja sa snažím krotiť a nenechať ho obalamutiť len na základe obálky. Keď som však uvidela obálku Detektívok zo záhradky, kde v dlhom kvetináči vkusne trčali niečie dlhé čongále, tak som hneď vedela, že som v trubke, že už len opípam kartičku a domov pôjdem s miernou skoliózou vďaka novej knižke v kabelke. Čo čert nechcel - krátko po vydaní som si musela urobiť radosť v Martinuse. Po prvé - bol deň detí a šak ja som dieťa svojich rodičov i keď mám čochvíľa 34. Po druhé - na MDD som trafila zmenu a akurát, keď jej blahorodie Taňko vyšlo z bytu, aby sa presunulo zarábať lóve sa spustil taký armageddon, že som do práce prišla nastajlovaná ako zmoknutá brojlerka milujúca punk s makeupom na pandu. Zaslúžila som si tú knihu? Hej!
Jedna vec je obálka, ale druhá príbeh a tu som mala svedomie v klídku. Keďže čierny humor, sarkazmus a irónia mi nie sú cudzie, tak som sa cítila ako v čitateľskom nebi 😁 Darmo, niekto preferuje lietajúce pierka v duchnách s doprovodom erozelovocu, niekto zas orgazmičí pri pristáti mimozemšťanov a niekto si chilluje pri tom, keď si dráčik spraví z nepriateľa ražniči. Taňko má rado prízemný humor a zločiny. Už úvod knihy a kurzívou písané pikošky zo zvieracej ríše s mierne sexi podtónom ma presvedčili, že s touto knihou si potykáme. Veď storky o slimačom 85cm pinďúrošovi či fekálna gastropohroma nenechali ani viaceré z vás chladnými, vy koťuhy 😆
