Rodinné drámy sa v mojom rebríčku top žánrov, ktoré rada čítam síce na popredných priečkach nevyhrievajú, no občas rada siahnem po týchto telenovelách z domáceho prostredia. Práve Erica James sa v týchto témach vyžíva a dokáže ich rozpitvať tak, že sa nejedná o knižnú podobu mydlovín z Hallmarku alebo Tv Doma, ale skôr o niečo hlbšie a s myšlienkou. Po Matkach a dcérach a Záhrade tajomstiev (čo však bol trochu iný žáner) prichádza na pulty kníhkupectiev jej novinka Ideálny manžel.
Príbehy o vílach a dávne legendy o čarovných bytostiach sú mojou šálkou kávy. Aj keď nepatrím k nadšencom fantasy svetov, tak svet víl, čarov, tajomstiev uprostred lesov a vrchov je niečím, do čoho sa bez reptania rada ponorím. Asi niet divu, že Strážkyňa príbehov bola pre mňa jasnou voľbou.
Autorkina predošlá u nás preložená kniha nemala u čitateľov až taký úspech. Mne sa naopak celkom páčila, lebo som v jej písaní videla potenciál. Mala som síce mierne pindy k dejovej linke v súčasnosti, no svet kníh a mágia a tajomstvo vo svete kníh ma nakoniec celkom pohltili. Pri Strážkyni príbehov stavila Evie Woods na podobný koncept avšak s jemným vytuningovaním - príbehu dodala viac magického poprašku a čaro keltskej prírody a legiend.
.jpeg)
Spájajú sa vám niektoré situácie, miesta alebo predmety s konkrétnymi ľuďmi? Spomienky majú často ľudskú tvár. Nemusí ísť o ľudí, ktorí náš život zasiahli úplne a ani o takých, čo v ňom zotrvali. Môže ísť aj o tých, čo naším životom len preleteli, no aj tak ostali zafixovaní nebadane hlboko v spomienkach a občas sa tá spomienka vynorí. Ja mám napríklad chuť čierneho piva navždy spätú s mojím nebohým dedkom, ktorý si pivko vychutnával vonku na lavičke alebo v altánku. Jednu križovatku mám spojenú s vetou, ktorá mi zlomila srdce a otvorila oči a ktorá daného človeka vymazala z môjho života. A knihu Opice z našej police mám spätú s tetou Paulínkou, ktorá mi ju ako dieťaťu darovala. O niečom takom píše autorka Ia Genberg vo svojej knihe Detaily. O príjemných spomienkach, trpkých sklamaniach, prehrách, pádoch, malých víťazstvách i vzrušujúcich, no prchavých dobrodružstvách...
.jpeg)
Moje knižné mamonárske ja sa snažím krotiť a nenechať ho obalamutiť len na základe obálky. Keď som však uvidela obálku Detektívok zo záhradky, kde v dlhom kvetináči vkusne trčali niečie dlhé čongále, tak som hneď vedela, že som v trubke, že už len opípam kartičku a domov pôjdem s miernou skoliózou vďaka novej knižke v kabelke. Čo čert nechcel - krátko po vydaní som si musela urobiť radosť v Martinuse. Po prvé - bol deň detí a šak ja som dieťa svojich rodičov i keď mám čochvíľa 34. Po druhé - na MDD som trafila zmenu a akurát, keď jej blahorodie Taňko vyšlo z bytu, aby sa presunulo zarábať lóve sa spustil taký armageddon, že som do práce prišla nastajlovaná ako zmoknutá brojlerka milujúca punk s makeupom na pandu. Zaslúžila som si tú knihu? Hej!
Jedna vec je obálka, ale druhá príbeh a tu som mala svedomie v klídku. Keďže čierny humor, sarkazmus a irónia mi nie sú cudzie, tak som sa cítila ako v čitateľskom nebi 😁 Darmo, niekto preferuje lietajúce pierka v duchnách s doprovodom erozelovocu, niekto zas orgazmičí pri pristáti mimozemšťanov a niekto si chilluje pri tom, keď si dráčik spraví z nepriateľa ražniči. Taňko má rado prízemný humor a zločiny. Už úvod knihy a kurzívou písané pikošky zo zvieracej ríše s mierne sexi podtónom ma presvedčili, že s touto knihou si potykáme. Veď storky o slimačom 85cm pinďúrošovi či fekálna gastropohroma nenechali ani viaceré z vás chladnými, vy koťuhy 😆
Tvorba Kristin Harmel pre mňa vôbec nie je neznámou a prečítala som všetky jej knihy, ktoré boli preložené do slovenčiny. Dlhšie som nečítala príbeh, ktorý by sa odohrával vo vojnových časoch. Aj preto bola pre mňa novinka z vydavateľstva Fortuna Libri práve od tejto autorky vojnových románov "povinnou jazdou".
Aj Harmel má ako autorka svoje poznávacie znamenie a obľúbený prvok. Vo svojich knihách častokrát vytiahne z talóna veľmi zaujímavú a nie známu tému a nedovolí si príbeh len tak odfláknuť. Práve naopak - dodá príbehu hĺbku. Mojou srdcovkou naďalej ostáva Les miznúcich hviezd, ktorý mal taký, poviem to nadnesene, až magický poprašok. Ostatné príbehy mali istý nádych elegancie aj vďaka jeho hlavným protagonistkám či prostrediu (napríklad Paríž). V knihe Kým sa opäť stretneme sa autorka dotkla hneď viacerých tém a nebála sa ani tých emočne náročnejších. Okrem hľadanie pravdy a vlastnej identity, tak príbeh ponúka aj zabudnuté osudy nemeckých vojnových zajatcov v Amerike, generačnú traumu, chybym ktoré nás poznačia na celý život či očistu zvanú odpustenie.
Keď som sa ku mne dostala informácia, že Tajomstvo chyžnej je finálnou bodkou za sériou s chyžnou Molly, tak som mala pocit, akoby som prišla o super kamošku. Chyžnú Molly som si za tie roky veľmi obľúbila a stala sa doslova mojou knižnou spriaznenou dušou a parťáčkou na prázdninové čítanie. Pravdou však je, že samostatná novela Záhada vianočného imela ma až tak nezaujala a tak som sa na echt pokračovanie série veľmi tešila aj keď to znamenalo lúčenie... Napravilo mi Tajomstvo chyžnej chuť?
Som dieťa 90. rokov a tak som spolu s obitými kolenami pri skákaní gumy, krepčení na Spice Girls, dusení sa s melónovými žuvačkami a fantazírovaní o Vaškovi Jelínkovi z Luneticu totálne fičala na starých dobrých dobrodružných filmoch. Niet divu, že keď sme v istom čase mali HBO (frajerka Taňka 😎), tak Múmia a jej pokračovanie museli byť hneď napirátené na VHSke. Práve tieto dva ikonické filmy, x častí Indianu Jonesa a seriál Lovkyňa tajomstiev boli mojimi srdcovkami a tým, čo vo mne zapálilo ohník lásky k histórii a dejepisu. Preto, keď som zbadala Ukradnutú kráľovnú, tak moje lepkavé paprče po nej divo chňapli.
Nezakrúžkovaný vtáčik letáčik opäť raz natrafil na manželský psychotriler. Asi viete, čo to znamená. Nebolo treba ma dlho lámať, i keď krimi a trilery v češtine čítam ako slimák a výnimky robím len vtedy, ak ma presvedčí anotácia alebo skvelé hodnotenia. Autorka Rona Halsall mi až tak známa nebola a tak som si urobila malý prieskum na goodreads a povedala som si, že za skúšku predsa nič nedám. Ako sa mi nakoniec páčila jej Bigamie?
Kniha Tu a teraz nebola pôvodne na zozname mojich knižných prianí. No skromné Taňko mieni a lákavý infomail z Tatranu s odporúčaním na túto novinku mení... 😂 V prípade kníh je moja vôľa veľmi slabá a tak som to nakoniec riskla a stavila na odporúčanie i na svoj inštinkt. Počas mojej dlhšej čítacej trilero-krimi šnúry som túto knihu brala ako možné žánrové osvieženie.
Netušila som, do čoho idem. Od autora som až doteraz nič nečítala a nevidela som ani filmovú adaptáciu jeho knihy Jeden deň. Začítanie netrvalo dlho, pretože autor oplýva veľmi ľúbivým štýlom písania. Celý čas som mala pocit akoby som sa rozprávala s mojou najlepšou priateľkou alebo viedla konverzáciu s mojou polovičkou. Prirodzenosť, šmrnc, uveriteľnosť a ľahkosť dodali príbehu veľmi sympatické hlavné postavy. Tie mi už od začiatku prirástli k srdcu, lebo boli autentické a v mnohom som sa v nich našla. Miestami som sa až musela štipnúť a podozrievavo som sa rozhliadala, že kde sakra autor ukryl v mojom byte kamery a ploštice 😁
Kartotéky v mojej hlave, kde si ukladám knižné série už praskajú vo švíkoch a mená postáv sa u mňa strácajú viac ako ponožky v práčke. Ale vydavateľstvo Tatran mi nedalo inú možnosť... Zas som do toho spadla a tentokrát som sa začítala do novej romantickej série o piatich ženách na piatich kontinentoch, kde rodinné tajomstvá vyplávajú na povrch...
Táto päťdielna séria je často porovnávaná so sériou Sedem sestier od Lucindy Riley. Tú som nečítala a ani to nemám v pláne, ale Lucindinu tvorbu poznám vďaka jej samostatným románom. Nemám veľmi v obľube toto prirovnávanie tvorby autorov, hoci k tomu niekedy sama skĺznem, keďže to môže pomôcť čitateľom nájsť knihu, ktorá by im mohla sadnúť. Lucinda mala veľmi vycibrený štýl, dokázala krásne vykresliť atmosféru a aj charaktery a jej príbehy boli ako bedeker s pridanou hodnotou. Našla som isté paralely, ale zároveň tu bolo aj veľa odlišností. Poďme sa teda úvodu tejto série pozrieť na zúbok.
Moja posledná skúsenosť s Yrsou dopadla tak pol na pol. Atmosféra, ktorú dokáže autorka v príbehu navodiť aj vďaka prostrediu drsného severu ma však extrémne baví a tak neváham, keď príde nový preklad jej kníh. Samostatný príbeh mimo série - Trofej nevyzeral vôbec zle a tak som po kratšej prestávke bola opäť na návšteve u Yrsy.
Aj keď ma už asi vďaka histórií vyhľadávania v internetových prehliadačoch a mojich divokých knižných guilty pleasures má v merku niektorý zo špeciálnych útvarov osobitých druhov kriminality ministerstva vnútra, tak som neodolala a znova som siahla po jednej veľmi špecifickej publikácií. Na moje počudovanie som ju na bookstagrame vôbec nevidela (síce, nečudujem sa, lebo je to kniha, ktorú si musíte kúpiť 😉). A je to veľká škoda, lebo Královny jedu rozhodne stoja za prečítanie a vytvorenie fleku vo vašej domácej knižnici!
