V našej spoločnosti je téma starnutia stále strašiakom. Veľký podiel viny má na tom naša neustála snaha o dokonalosť. Časté pokusy o oblafnutie prírody sa však nevyplácajú. Je to jednoducho kolobeh života. Keď však už proces starnutia dospeje do posledného štádia a týka sa našich blízkych, tak až vtedy reálne pocítime, čo to so sebou prináša. V knižnom svete je pomerne málo kníh - najmä príbehov, ktoré sa starnutiu a jeho úskaliam venujú. Keď žeriavy tiahnu na juh je jednou z nich a venuje sa aj téme odchodu a zmierenia. Táto kniha by si určite zaslúžila viac pozornosti než plytké tik tokové senzácie...
Melancholický príbeh o starčekovi Boovi chytí za srdce už od prvých strán. Práve sentimentálny tón dáva príbehu pomalší ráz a prinúti nás zamyslieť sa. Ukáže vám, že treba spomaliť, zastaviť sa... Upozorňuje na to aj samotný Bo, ktorý počas jesene života spomína. Na svoju mladosť, zlé vzťahy s otcom a emočný chlad, na lásku a starostlivosť jeho manželky Fredriky, na prácu na píle, kamarátov i výchovu syna Hansa a vnučky Ellinor. Tieto častokrát krásne spomienky na svojich blízkych však zahmlieva mrak zabúdania, blízkosti smrti, nepochopenia blízkych a aj zlosti z toho, že jeho názor mizne v diaľke. Jedinou útechou je preňho jeho verný spoločník - pes Sixten. No aj o toho ho chce jeho syn Hans pripraviť.
Ak niekto z vás zažil túto zmenu u svojich blízkych, tak mnohé veci chápete. Alebo ich minimálne po dočítaní tejto knihy konečne pochopíte. Apatiu, možno aj tú zlosť. Je to úplne prirodzené. Človek sa totiž začína cítiť zbytočný, prehliadaný, vetchý a začína o sebe pochybovať. Zrádza ho telo, ale aj myseľ. Pre Boa bola najväčšou ranou odluka od jeho manželky, ktorá bola už tri roky v ústave kvôli demencii. V jej očiach, kde kedysi videl iskru, zápal pre život a hlbokú lásku a oddanosť dnes vidí už len nepochopenie, odcudzenie a chlad. Boove rozprávanie mi pripomenulo mojich starých rodičov a strasti okolo ich starnutia. Nebola to ľahká cesta... Preto mi tento príbeh prišiel viac osobnejší ako ktorékoľvek iné.
Môj veľký obdiv patrí aj autorke, ktorá v tak mladom veku a zároveň aj pri debute dokázala krásne, ľudsky a citlivo predostrieť hlboký, emočný príbeh o človeku na sklonku života. Na konci príbehu som mala doslova knedlík v krku a bolo mi nesmierne ľúto. Občas som sa na jeho syna Hansa hnevala, no zároveň som chápala, že má o otca strach aj keď to možno niekedy vyznelo sebecky, chladne až drasticky. Boove potmehúdstvo, zážitky s jeho možno podivným, no verným kamarátom Turem, srdcervúce momenty s jeho vnučkou, ktorú nazýval čmeliačik a aj spomienky na jeho milovanú manželku boli mementom toho, že život je bohatý vtedy, ak plynie pomaly a ak je naplnený okamihmi, ktoré stoja za to. Bo nám pripomenul ako sa naháňame, ako večne nestíhame, ako sa oháňame prácou a deadlinami... Zabúdame pri tom žiť a cítiť. Nevážime si hodnotu okamihu a ani cenu spomienok. Tie nám totiž na staré kolená zahrejú srdce a udržia dušu živú.
Dúfam, že aj po zvyšok roka budem mať také šťastie na knihy. Tento príbeh sa ma totiž dotkol osobne. Prinútil ma zastaviť, zamyslieť sa a aj zaspomínať. Aj keď na sklonku života mojich blízkych to bolo veľmi ťažké a náročné, tak verte, že to krásne zotrvá. A sú to práve pekné spomienky, ktoré v nás zanechajú hlbšiu stopu ❤️ Odporúčam všetkým vekovým kategóriám.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada 🪶
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)