Nikdy neviem, ako mám začať písať hodnotenie série a občas mám rovnaký problém aj pri spisovaní dojmov na knihu od autora, pri ktorom môžem "náš vzťah" nazvať turbulentným. Sebastian Fitzek je práve ten druhý prípad. Jeho posledné u nás vydané preklady kníh sa mi páčili a hoci som mala pár pripomienok, tak som jeho diela vždy brala také nenáročné, oddychové, "pohodové" čítanie a sem tam som prižmúrila očko. Po Osemnoci prišiel Program Jošua a bola som nastavená na niečo, čo ma pohltí. Ale...
V autorových posledných knihách začínam nachádzať rovnaký vzorec. Hlavným hrdinom je takmer stále človek, ktorý je babrák, nenápadný lúzer a podivín. Môj generátor empatie pri Fitzekovi teda už šľahá iskry z preťaženia. Mária brehy, nemôže raz za svoju "obeť" vybrať aj nejakú hvizdu nebeskú temerdokonalú, ktorej trochu špiny tak kúsok dožičíte už len z princípu? 🙈 Autor rád šokuje, naťahuje, občas vystrelí na Mars v pískacom harčku a potom príde s rozuzlením, ktoré síce vyšperkoval spletitými zápletkami, no nakoniec je to taká banalitka, že sa na konci môže uchechtávať ako vás nachytal na hruškách. Darmo vám bude Norika prízvukovať, že sa nemáte nechať oje...kabátiť 😬
Neúspešný autor Max Rhode márne hľadá inšpiráciu a tvorivú niť. Jeho krimiromán Krvavá škola síce dosiahol ako taký úspech, no na ten už roky nedokáže nadviazať. Rodinnú kasu a česť Rhodeovcov drží pokope jeho manželka, pilotka diaľkových letov Kim. Spolu vychovávajú v pestúnskej starostlivosti čoskoropuberťáčku Jolu. Tá je riadne číslo a jej adoptívni skororodičia sa rozhodne nenudia, keďže poznámky v žiackej knižke zbiera ako pokémonov a strety s učiteľmi sú na dennom poriadku. Jedného dňa však Max príjme zvláštny telefonát... Jošua vybral práve jeho a Maxovi neostáva nič iné len bojovať s časom a dokázať svoju nevinu. Čo spraví z bezúhonného človeka budúceho zločinca?
Čo ma vždy baví je koncept krátkych kapitol, vďaka čomu si Fitzeka vždy rada naordinujem ako odfuk pri pretlaku pracovných povinností. Aj Jošuu som čítala práve v takomto období. Celkom ma zaujímala téma prevencie zločinu a opäť ten závan "dystopie, ktorá však nie je až tak nereálna". Podobne tomu bolo aj pri Osemnoci. Úvod knihy by som nazvala rozbehovým - nemôžem povedať, že by ma príbeh už od úvodných strán pohltil a že by mi z neho odfúklo ofinku, dekel mi odletel až k Alfovej rodnej chyži či obočie stratilo gravitáciu, ale čosi mi vravelo, že by to mohlo po rozbehnutí nabrať riadne grády... Áno, grády prišli, no až tak mi to neulahodilo. Príbeh rozbilo veľa náhod, ktoré boli pravdepodobné asi ako to, že zdedím majetok Billa Gatesa a tiež množstvo postáv s otrasnými menami, ktoré sa v príbehu dlho neohriali. Jadro príbehu mi teda satisfakciu neprinieslo. Záver už bol eňo ňuňo a nielen rozuzlenie, ale aj samotné vysvetlenie dávali zmysel a zároveň poukázali na skutočnosť, že Fitzek sa vie s citmi čitateľa kruto zahrávať.
Je teda jasné, že Program Jošua neradím k mojim top fitzekovkám. Občas mohol autor trošku ubrať plyn a aj diviačich štetín či rušičiek alebo plazenia sa v močiaroch. Aj keď sa mi samotné rozuzlenie páčilo a téma bola zaujímavá, hoci možno mierne opajcnutá, čo aj autor v doslove jemne naznačil, tak jej spracovanie mi až tak nešmakovalo. Tak Sebi, snáď nabudúce. Tentokrát si si to u mňa opäť mierne nalomil, takže spíš na gauči 😂
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 🦋
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)