Druhá časť mrazivej série Čierny ľad od fenomenálnej Yrsy. Dokázala nadviazať na úspešný začiatok série?

Islandskú autorku mrazivých kriminálok s priezviskom, pri ktorého vyslovovaní si vykĺbite jazyk a zhužvete hlasivky Yrsu Sigurdardóttir už fanúšikom severských krimi určite netreba predstavovať. Rovnako ako pri obľúbenom Robertovi Bryndzovi a Arnem Dahlovi som aj pri Yrse čakala na nejaký jej standalone alebo novú sériu, do ktorej by som sa mohla začítať. Minulý rok prišla Grada s jej novinkou Niet úniku - prvou časťou novej série Čierny ľad. Koncom roka vyšlo pokračovanie - Nezabudni na mňa. Ako dopadol môj ďalší stret s touto autorkou?

Niet úniku bola pomaly plynúcou, mrazivou krimi, ktorá bola nielen krvavá, ale aj tak trochu strašidelná. Nebudeme si klamať - kref vyzerá dobre na bielom podklade - teda pokiaľ to nie je chlpatý koberec alebo nová biela sedačka. Plusom severu je aj to, že na ľade sa môžete dosť nechutne rozčapliť a vykĺbiť na sto spôsobov alebo sa dokonca ľadom stať 😹 Severskí krimiautori majú teda plnú studňu nápadov (a zjavne aj zásobu étedestilére) 😀 

Yrsa kládla obrovský dôraz na atmosféru. Práve atmosféra nehostinného severu, prešpekulovanosť a surovosť sú asi najväčšími prednosťami škandinávskych kriminálok. Aj Yrsa sa drží tohto overeného vzorca úspechu. Nevyhnem sa však porovnávaniu - prvá časť série sa mi páčila o trošičku viac. Videla som mnoho negatívnejších recenzií už na Niet úniku a plne im rozumiem. Ja mám však skôr námietky k druhej časti série... lebo som proste ududraná stará vražda 🙈

Partia bývalých spolužiakov sa po rokoch, kedy ich od seba oddelilo ich profesné smerovanie a ďalšie štúdium stretáva za veľmi smutných okolností. Gugga - jedna z ich partie totiž  zomrie. Aj keď ich sila technológií dokázala na diaľku naoko spojiť, tak staré väzby už ostali nalomené a pretrhnuté. Ani jeden z nich totiž údajne nereagoval na Guggine prosby navštíviť ju v nemocnici, kde bola dlhší čas hospitalizovaná. Na Vestmanské ostrovy dorazia rozlúčiť sa - resp. iba tak z povinnosti, no netušia, že ich nečaká "len" pohreb, ale aj pandorina skrinka plná temných tajomstiev. Jedným z nich je aj záhada, ktorá túto partiu kvári už roky. Kam zmizla Gudbjört - študentka chémie? Vymazal im spomienky alkohol, drogy alebo zlé svedomie?

Opäť nechýba vyšetrovateľská trojica - Karó, Týr a patologička Idunn. Tá má s ostrovmi osobnejší vzťah a tak je tento príbeh viac zameraný na ňu. Pri predošlej časti bol totiž na pozadí vyšetrovania viac rozvinutý osobný život a tragédia vyšetrovateľa Týra. Dozvedáme sa teda viac o Idunninom detstve, ktoré bolo poznačené zlým resp. absentujúcim vzťahom s otcom. Zároveň sa do "hry" vracia aj jej nevlastná sestra Alexandra. A tu narazila kosa na kameň. Minimálne pri mne... Autorka totiž v tomto príbehu namiešala nesympatickú, priam až neznesiteľnú zmes charakterov. Pri influencerke Alexandre som prevracala očami a pätica priateľov mi prišla splašená a ich reakcie a zdravý rozum sa asi vybrali na vandrovku rovnako ako v príbehu spomínaný robotický vysávač. Práve s akousi nelogickosťou v správaní postáv a častými náhodami som občas bojovala... Začiatok príbehu bol vlažný a rozvláčny, akčnosť prišla až po niekoľkých kapitolách. Neskôr sa už príbeh začal rozvíjať a áno, už ma dokázal vtiahnuť a potrebnú gradáciu priniesli dve časové linky. Najväčšie prekvapko a zároveň aj takú mrazivú bodku priniesol koniec príbehu, ktorý som vôbec nečakala. 

Sama som ako na hojdačke. Keď sa po rozpačitom úvode objavila ošemetná záhada, tak príbeh už nabral lepší smer a aj potrebnú šťavu a krimi kontúry. Avšak ani k jednej postave som si nedokázala vytvoriť úplne pozitívny vzťah. Karó a Týr mali v príbehu veľmi málo priestoru, Idunn ho mala viac, no bola nedobytná ako hradby Draculovho hradu. Posledných 120 strán som však prečítala na posedenie, keďže došlo k zvratu, ktorý som nečakala. Tretej časti série však rozhodne šancu dám - zaujíma ma totiž vývoj situácie okolo Týra a autorkin štýl sa mi tiež veľmi páči. 

Za knihu v rámci spolupráce ďakujem vydavateľstvu Grada 🌬❄️